Centrálne alebo decentralizované čistenie odpadovej vody?

Vo výzve Envirofondu z decembra 2023 na nakladanie s vodami je účel popísaný ako :Výstavba stokovej siete, čistiarní odpadových vôd, decentralizovaných systémov  nakladania s komunálnymi odpadovými vodami a vodovodov v aglomeráciách do  2 000 EO v chránených vodohospodárskych oblastiach mimo dobiehajúcich regiónov.

Zaujal ma pojem  „decentralizovaných systémov  nakladania s komunálnymi odpadovými vodami“,pretože účastníkom výzvy môžu byť len obce zo zoznamu a projekty na takýto spôsob čistenia nikto nepripravoval. Naviac , nie je právny rámec na umiestňovanie decentralizovaného systému na súkromnom pozemku .

Existuje rozsiahly elaborát „Priorizácia čistenia odpadových vôd“ (PČOV) spracovaná IEP (inštitút enviromentálnej politiky ),kde sú obce zaradené podľa stupňa dôležitosti a súčasného stavu. Materiál vychádza pravdepodobne z údajov VÚC a tie sú nedostatočné. Aj napriek chybám vyberiem jeden príklad pre objasnenie, čo by priniesol decentralizovaný systém ČOV.

Vyberám obec Trebichava  v Bánoveckom okrese. V (PČOV) je obec zaradená s najnižšou prioritou, má 33-43 obyvateľov a v zastavanom území 40 adresných bodov. Podľa údaju z tabuľky ČOV v obci je. Údaj vyplýva asi z plánu rozvoja kanalizácií VÚC, kde je plánované napojenie na CČOV v Timoradzi, vzdialenej 14 km cez obec Slatina n Bebravou tiež vzdialenej, ale len 5,3 km.

Na budovanie ČOV obec teda nemá pridelené prostriedky a na budovanie kanalizácie v obci v dľžke 1,5 km má obec „pridelené“ 615 tis.€, s nákladom  18 tis.€/obyvateľa. Pre napojenie na ČOV v Timoradzi potrebuje prostriedky na 5,3 km kanalizácie do Slatiny n. B. čo je odhadom  1 060 000 €. (ak je v Slatine kanalizácia).

Keby bolo teoreticky možné vybudovanie decentralizovaného čistenia odpadovej vody v obci, podľa adresných bodov (50) by bolo potrebné vybudovať 50 KČOV (MBČOV) s nákladom cca 250 tis.€, keby sa zohľadnili aj opustené objekty, ktorých je tiež asi 50, bol by náklad  500 tis.€. Odchýlku od tohto údaju vytvorí možnosť umiestnenia ĎČOV v úzkom pruhu pri potoku spájanie viacerých objektov by náklad mohlo mierne zvýšiť.

Bonusom by boli nerozkopané vozovky, nižšie prevádzkové náklady na KČOV, vyšší účinok KČOV požadovaný v chránenej vodohospodárskej oblasti. Ale náklady by stále boli nižšie, ako na centrálne čistenie.

Nedostatkom je, že ČOV umiestnené na súkromnom pozemku by vyžadovali zmluvy o nájme alebo darovaní, možnosti prístupu, úhrady prevádzkových nákladov, zodpovednosti za poškodenie, všetko situácie, ktoré naša legislatíva nerieši komplexne. Ale obdobný prípad bol aj pri stavbe vodovodov kde prípojka bola nákladom užívateľa a občania nemali prostriedky na pripojenie. V Čechách tento problém riešili už pri vyhlásení výzvy, my sme na podobné riešenie pristúpili až po rokoch.

Obec je pre situovanie v CHVO na zozname potenciálnych uchádzačov, ale nemá prostriedky na projekty ani inžiniersku činnosť, takže vyhlásenie CHVO bude brániť len drobným investorom , ktorí chcú zákon rešpektovať, ale pretože OÚ požadujú vyšší stupeň čistenia ktorý bežné MBČOV nedosahujú, budú ďalej vypúšťať žumpy do potoka.

 

 

Skúsenosti  z prevádzky verejnej  KČOV.

          Prvé návrhy malých KČOV som robil z dostupnej literatúry,  podklady z nášho územia neboli žiadne. Pokusy   budovať KČOV v deväťdesiatych  rokoch  stroskotali na troch princípoch :  1. Autori nevystihli princípy a nemali dosť informácií.   2. Prevádzku nikto odborne nesledoval a neurobil uzávery pre podklady k ďaľším stavbám.     3. Autori nevydržali nezáujem o ich činnosť a v propagácii nepokračovali..                             Aplikácie prvých KČOV boli veľmi odlišné, ale  bol použitý rovnaký prístup k riešeniu. To pri veľmi rozdielnom zaťažení prinieslo veľký rozptyl vo výsledkoch a v extrémnych prípadoch viedlo až ku kolapsu.                                                                                            KČOV  je zariadenie, ktoré využíva rovnaký princíp  „ čistenia“ ako mechanicko -biologické čistiarne, len je použité iné prostredie. S týmto elementárnym pojmom ešte dlho zvádzali súboj konzervatívni úradníci a aj akademická obec. 

       Prvá moderná KČOV bola postavená  a koludovaná  z príspevku súkromného investora  v Detskom tábore Prameň v Častej v r. 2020. Jej povoľovanie trvalo asi tri roky,  . V konštrukcii bol použitý lamelový separátor kalu. Takéto zariadenie bolo prvé vo východnej Európe, aj keď sa princíp už dlho využíva pri čistení pitnej vody.                              Návrh zariadenia bol náročný pre zložité prevádzkové podmienky. Tábor je prevádzkovaný sezónne, ale je čiastočne a cyklicky využívaný v malej miere aj mimo letnej sezóny.  Tento pricíp využívania sa používa  na turistických chatách , výsledky ich MBČOV sú žalostné. Ani kvalifikovaná obsluha nemôže ovplyvniť množstvo faktorov ktoré určujú čistiaci proces a stačí posunutie jednej hodnoty  pre zmenu ostatných .

     Povolenie na vypúšťanie vyčistenej vody určilo pdmienky na odoberanie vzoriek, pri 4 vzorkach za rok sa získa názor na funkčnosť zariadenia, ale nedáva to podrobnejší podklad pre určenie účinnosti.     

      Na posúdenie účinnsti KČOV sa podujala skupina autorov * . Po  troch rokoch pozorovania vyhodnotili odobraté vzorky a záver je „vyhovuje“ .  Medzitým sa zmenil text nar. 269/2010, ale výsledky testov vyhovujú aj novým požiadavkám.

       Pre propagáciu  KČOV je to krok dobrým smerom, v minulosti sa pri rozhovoroch záujemci pýtali:  A kde to môžeme vidieť?  Odpoveď bola: v zahraničí.   Teraz je už činnosti ďalšia obecná KČOV pre 300 EO a pri mesačných testoch sa tiež ešte nestalo, aby nevyhovela.

         

*Kolektív autorov

 Minimalizovaný kompostér

V návode výrobcov zariadení kde prebieha rýchly vývoj je vždy napísané, že výrobca si vyhradzuje právo zmeny dielčích častí.  Platí to aj pri KČOV.

Pri dodatočnom umiestnení kompostéra z IBC kontajnera sa investori pýtajú, či to musí byť také veľké. Nemusí, ale na trhu nie sú nádoby vhodného  objemu a primeranej ceny. 

Ale vývoj prebieha a do ponuky prišli nové prvky. 

Popíšem možné riešenie. Je použitý kompostér objenu 380 l. To je objem, ktorý vyhovuje pre všetky druhy ČOV.  MBČOV potrebujú čerpať 70-100 l,  KČOV majú dlhší interval a zo septiku 3 m3 sa čerpá max 200 litrov. 

Konštrukcia kompostéra  nesie vnútornú izoláciu a zaručuje stabilitu pri čerpaní. 

Vo vnútri je uchytený vak z rukávu PE fólie vystlaný drenážnou geotextíliou. 

Geotextília zabezpečuje filtráciu čerpaného kalu do doby, kým nevznikne filtračná vrstva z vysušeného kalu. 

V dne filtračného vreca je umiestnený odtokový ventil   6/4", napojený na odtokové rameno.  Ramenom odteká odfiltrovaná voda na filter alebo späť do septika.

Prítok čerpaného kalu je umiestnený v hornej časti steny kompostéra, univerzálne postačuje jedna poloha, smerovanie odtoku sa mení otočením ramena pod kompostérom.

Materiál na zhotovenie stojí do 100 €

   

Povoľovanie malých  ČOV

  Už k územnému rozhodnutiu sa  vyjadrujú  všetci dotknutí majitelia pozemkov a inžinierskych sietí. To je pri rešpektovaní súkromného majetku opodstatnené, ale prečo prešla povinnosť alebo oprávnenie na vyjadrovanie k malým ČOV  v rámci managementu povodia na SVP je záhadou. Podnik, ktorý vie obhospodarovať veľké vodné stavby sa musí zaoberať drobnými vodohospodárskymi stavbami v priestoroch do ktorých roky ani nevstúpil. Naviac zmeny v požiadavkách na hospodárenie s vodou, zachytávanie, čistenie sa menia rýchlejšie ako je schopný preškoliť svojich zamestnancov.

Zvláštnou kapitolou by mohlo byť vyjadrovanie k domovým ČOV.  

Podľa Vyhlášky č. 119/2016 Z. z. MŽP SR,  sa  vodné stavby  zaraďujú do kategórií. Kategorizácia sa zakladá na odhade faktora rizika, ktorý vyplýva z existencie vodnej stavby.  Vypočíta sa faktor F, odhad faktora rizika (F) je daný súčtom všetkých priamych a následných strát vrátane ľudských životov, ku ktorým by došlo pri havárii konštrukcie, ktorá zadržiava vodu pri plnom vzdutí v nádrži.

Preskočíme výpočty ohrozenia majetku a ľudí pri veľkých stavbách ale celkovo sa podľa rizika stavby radia:

3. Podľa bodového hodnotenia faktora rizika sa vodné stavby zaraďujú do kategórie takto:

3             ≤             F              <             15          ...            IV. kategória*

15          ≤             F              <             150        ...            III. kategória

150        ≤             F              <             1 000    ...            II. kategória

F             ≥             1 000    ...            I. kategória

Poznámka:

* Ak je 3 ≤ F ≤ 5 a je tvorené výhradne z priamych škôd na samotnej vodnej stavbe a zo škôd na úžitku z prerušenia prevádzky vodnej stavby, môže poverená organizácia po predchádzajúcom súhlase príslušného orgánu štátnej vodnej správy navrhnúť ministerstvu nezaradenie vodnej stavby do IV. kategórie alebo jej vyradenie zo IV. kategórie.    (koniec citácie)

Prakticky všetky domové ČOV nedosiahnu ani veľkosť 1 bodu F, vyčíslenie environmentálneho poškodenia pri nefunkčnej ČOV je takmer nemožné.

Ešte je tu hľadisko hygienické, ale to je samostatná kapitola, do našich predpisov sa dostalo až zmenou vyhl.269/2023 MŽP SR.

Ani najväčšia MBČOV pre 12 osôb nemá objem vody väčší ako 4 m3, ale je vodnou stavbou, ktorá podlieha ročnej revízii a odoberaniu vzoriek.

Žumpa s objemom 12 m3, neodborne osadená,  bez skúšok tesnosti, bez kontroly vyvážania  a s priamym ohrozovaním spodnej vody takouto stavbou nie je.

 Na otázku  pre MŽP SR ako uviesť tento rozpor do súladu s potrebami spoločnosti bolo doporučené obrátiť sa na odbornú organizáciu. Konkrétny údaj ostal utajený.

 

 Ako je to s  kalom?

V minulých príspevkoch som navrhoval manipuláciu s kalom, jeho minimalizáciu dezinfekciou pri zvýšenej teplote a súčasnou zmenou objemu.

Súčasné nariadenie vlády ale prakticky neumožňuje inú manipuláciu s kalom ako odvoz na centrálnu ČOV.

Na Slovensku legislatíva nestíha svetové trendy, nebudem rozoberať možné príčiny.

Posledná úprava Vodného zákona  a nar. Vlády  č.269 /2010 v oblasti čistenia odpadových vôd  boli odpoveďou na infringement EK, formulovala sa zmena v ochrane vôd, ale neposkytli žiadne možnosti využitia vo svete  používaných metód pre zlepšenie súčasného stavu. Obávam sa, že nebol pochopený ani princíp obsahu infringementu.  Vyčítal  nedostatok kontroly.  Pretože u nás decentralizované čistenie odpadových vôd nemá jasnú metodiku povoľovania a evidencie v jednej fáze riešenia odpovede bol nastolený nápad merania odtoku  a vypúšťaných hodnôt znečistenia  na domácich ČOV.

 Nástup  covidu spomalil vývoj  a skončilo to zriadením inšpektorov na kontrolu ČOV a vyhlásením ďaľšej chránenej vodohospodárskej oblasti Beskýd a Javorníkov.

V nariadení vlády sa už spomína možnosť použitia extenzívneho spôsobuj čistenia odpadovej vody kde je menovite uvedený spôsob  s použitím „predčistenia, koreňového alebo vertikálneho filtra“.  Ani zmienka o použití iného spôsobu používaného v zahraničí .

Ďalší bod ktorý  privádza majiteľa ČOV do ekonomického znevýhodnenia je manipulácia s kalom. Predtým bola aspoň zmienka o kompostovaní za určitých podmienok, teraz je menovite popísaná v §5a ods.14  „Odvoz kalu zabezpečuje vlastník MČOV do 50 EO prostredníctvom oprávnenej osoby podľa §36 ods.4  V.z. , ktorá zabezpečuje odvoz odpadových vôd a kalu do čistiarne odpadových vôd“.

To sú náklady ako keby mal žumpu.

Vyhlášku musel koncipovať osamelý človek z mesta, ktorý nemá príbuzných na vidieku a ani nemá záujem o ich spôsob života. Naviac, nevie ani domyslieť dopad jeho nápadov umiestnených v nariadení.

Ministerstvo ohlásilo zmeny Vodného zákona. Dúfam, že sa do prípravy zapojí aj odborná verejnosť

Čo s tými, ktorí pružne reagovali a kompostovisko začlenili do stavby?  Nič. je to súčasť projektu, len na rozdiel od manipulácie s kalom a jeho odvozom raz za pár mesiacov otvoria kompostovisko raz za pár rokov a požiadajú odborne spôsobilú osobu o jej odvoz. To už dúfam bude legislatíva okolo čistenia odpadových vôd v rámci prístupu ku  Green Deal  a modrej a zelenej architektúre  na inej úrovni.

 Čo s kalom z malej ČOV?

 Každá ČOV produkuje kal.  Centrálne ČOV používajú na jeho spracovanie  a odstánenie rôzne technológie, ale už aj menšie centálne ČOV pre obce sa potýkajú s problémom odstraňovania kalu. 

No a malé ČOV pri rodinných domoch, penziónoch a objektoch do 50 EO  musia riešiť pomerne nákladný problém. 

Pri MBČOV niektorí dodávatelia ponúkajú kontrolu ČOV s doplnením kalu alebo odvozom nadbytočného kalu. Pri tejto činnosti dochádza k manipulácii s desiatkami litrov materiálu, sú potrebné nádoby na prevoz, vozidlo, obsluha. Výsledkom je cena, ktorá môže pri jednom zásahu presiahnuť 100 €. Trojčlemnná domácnosť vyprodukuje ročne približne 65 700 gr  NL z toho môže odtiecť do vsaku alebo recipientu  cca  4000 gr, zostáva  viac ako 60 kg NL. V tekutej forme je množstvo ešte zväčšené organickými prímesami a hustota kalu nepresiahne 20% , v reálnej forme je to viac ako 300 l tekutého kalu ročne pre EO .  Pri MBČOV do recipientu sa odtok kalu nesleduje, a odvoz kalu sa robí málo, môžeme predpokladať, že väčšina odteká volne. V prípade dôslednej obsluhy by bol odvoz pri 30 l odbere kalu min. 10x za rok, a náklady nad 1000 €. Keď pripočítame návštevu inšpektora, skúšku z laboratória, je používateľ domácej ČOV znevýhodnený voči užívateľovi kanalizácie asi 10x.

KČOV po primárnom čistení v septiku už kal ďalej v procese nepoužíva a koncentruje ho v usadzovacej časti septiku. Kal nemôže odtiecť do vsaku alebo recipientu ako pri MBČOV a je potrebné pravidelné odstraňovanie.  Pre malé obecné ČOV do 5000 EO sa uplatňuje  jednoduchší postup a ten preto môžeme použiť aj pri malej ČOV. (Zákon č. 188/2003 Z. z. § 5ods.1)

1) Do poľnohospodárskej pôdy alebo do lesnej pôdy je povolené aplikovať len upravený čistiarenský kal s minimálnym 18-percentným obsahom sušiny alebo dnové sedimenty s minimálnym 18-percentným obsahom organických látok v sušine. Upravený čistiarenský kal s nižším obsahom sušiny možno aplikovať len z čistiarní odpadových vôd s ekvivalentným počtom obyvateľov¹) pod 5 000.

§ 2 ods. b) upraveným čistiarenským kalom kal, ktorý prešiel biologickou, chemickou alebo tepelnou úpravou, dlhodobým skladovaním alebo iným vhodným procesom spôsobujúcim významné zníženie jeho fermentačných schopností a zdravotných rizík pre životné prostredie pri jeho využívaní aplikáciou do poľnohospodárskej pôdy a do lesnej pôdy,

Po vyčerpaní (vypustení) kalu zo septiku je možné pri obecných KČOV použiť kalové pole, je to filtračné zariadenie kde odsadená voda odteká na filter na dočistenie. Pevná zložka kalu sa vysuší a čiastočne využije rastlinami.  Tie sa po pokosení môžu použiť do kompostu, nevytvárajú ďaľšie nebezpečie .

Pri malých ČOV, rovnako  KČOV  aj MBČOV je použitie kalového poľa náročné na priestor, ako prijateľný kompromis sa ponúka  uzavretý kompostér v ktorom sa zvýšením teploty ničia termotolerantné koliformné baktérie a fekálne streptokoky a zníži sa objem vysušením.. 

Vhodný na tento účel je IBC kontajner  600-1000 l. Vypúšťací otvor  50 mm sa použije  na odvedenie odfiltrovanej vody, vstupný otvor sa vytvorí vykružovadlom . Do otvoru sa vloží tesniaca manžeta Dn 40, na prečerpávanie sa použije HDPE potrubie Dn 40.

Na dno sa vystrie filtračná geotextília vo viacerých vrstvách  s presahom na odtokový otvor a zaťaží vrstvou kremičitého piesku alebo štrku. V uzávere plnenia sa vytvorí otvor na odvod vzduchu pri pretlaku z čerpania. Ten teoreticky ani nie je potrebný , vzniknutý tlak  urýchľuje fitráciu, ale zjednodušuje odvod pary pri sušení kalu.

Do odtokového otvoru sa osadí potrubie nasmerované na povrch HF alebo VF , podľa druhu KČOV, alebo späť do septiku. .

Rovnaká konštrukcia  sa použije aj pri MBČOV, len vývod sa privedie do nádrže MBČOV.

Jednorazový odber  (čerpanie) kalu zo septiku je cca 300 l , naplní nádrž do 1/3 objemu, po odfiltrovaní vody zostane povlak na filtračnom nateriáli v hrúbke pár cm a po vysušení sú to len mm.

Materiál IBC kontajnera je priesvitný, svetlo sa prechodom mení na teplo, podporuje zvýšenie teploty vyhnívajúceho materiálu a jeho dezinfekciu. Nádoba sa nenaplní skôr ako o rok, doba skladovania a zvýšená teplota zaručuje jeho bezpečné použitie do kompostu. 

V zimných mesiacoch môže prebiehať obdobie , keď  filtrovaný materiál zamrzne, ale mninimálne na osvetlenej stene vznikne priestor, kde prebytočná voda odtečie. Predľži sa interval čerpania kalu, ale na prevádzku to nemá  nepriaznivý vplyv. 

 Gudronové jamy

Minister Budaj zastavil tender respektíve ukončenú súťaž na riešenie gudronových jám v Predajnej za 40 mil. €. 

To už je za nami, jamy nevyrieši minister, ale zodpovední pracovníci. Pokračovanie bolo , že miesto 40 mil.€ na tender sa použilo 100 tis. € pre VVÚH na nákup meracieho zariadenia a asi mesiac sa robili nejaké úkony, merania, čistenie. Toľko informácie dostupné z tlače.

Voda napršala znovu, zmena nenastala.

Pravdepodobne sa hľadá ďaľšia cesta. 

Medzitým sme zmenili vládu, nastúpili noví ľudia a pán predseda vlády sa vyjadril, že chce pritiahnuť mladých ľudí zo zahraničia. To mi pripomenulo biblický príbejh o márnotratnom synovi. Ten si užil sveta, a keď sa schudobnelý vrátil, bol privítaný s otvorenou náručou. Syn, ktorý medzitým doma pracoval a otca živil bol mimo záujmu. Tak ma napadlo, či by sme nemohli zapojiť do riešenia gudronových jám mládež, študentov techniky , chemikov, krajinárov. 

Pôvodné projekty  gudronových jám ich umiestnili na svahoch  nad obcou. Vytvorili jamy do ktorých sa zvažovali z jednej alebo dvoch strán. Tým sa zmešila možnosť prítoku zrážkovej vody. Zostávajúce svahy boli odvodnené priekopami po obvode nádrží. Celé to bolo založené na premise, že odpar je na našom území vyšší ako zrážky.  Zamedzením prítoku z okolia malo byť znemožnené nadmerné dvíhanie hladiny. Pravdepodobne zostali neriešené dva problémy, odpar z hladiny je znemožnený plávajúcou vrstvou chemikálií a chemikálie vylučujú zapáchajúce plyny. To sa zvyšuje vplyvom insolácie, stúpajúca teplota zvyšuje tvorbu zapáchajúcich plynov.

 Čo s tým má mládež?  Mám taký sen, urobiť letný tábor s dlhodobým workshopom, vyčistiť jarky, odstrániť nálety, a hlavne položiť na hladinu gudronov plávajúce rohože osadené vodnými rastlinami. Rastliny by určili a dopestovali v Nitre, konštrukcie ostrovov navrhli v Bratislave, stretli by sa v Predajnej a spoločne ukázali, že to vedia.  Malá odmena by  len posilnila vzťahy so Slovenskom.

Celý náklad by neprekročil ani zlomok toho, čo je teraz na to určené.

Čo na to pán  predseda vlády?

 Vieme si pomôcť aj sami?

V predošlom príspevku som popísal stav konečného stupňa čistenia splaškových vôd v obciach presnejšie potrebu vybudovania ČOV. Orientoval som sa len na obce, ktoré majú v programe vysokú prioritu. 

Na vybudovanie ČOV z iniciatívy obce je potrebné dodržať postup schvaľovania v obecnom zastupiteľstve. Aj keď sa nájde iniciatívny starosta, musí presvedčiť poslancov. Tí sa rozhodujú podľa vlastných priorít, napríklad, ak už si vybudoval vlastnú ČOV, chce využiť obecné prostriedky na iné účely. A aj starosta musí pred prednesením zámeru zvážiť možnosti obce, finančné a priestorové. 

Optimálny stav je, keď obec má vhodné parcely, má vlastné finančné prostriedky a iniciatívnu obecnú radu. Čakanie na príspevok z Environmentálneho fondu je beh na dlhé trate, pritom mnohé obce by pomohli svojin obyvateľom , keby vybudovali v predstihu ČOV za vlasné prostriedky  a zvážali žumpové vody.  Ako to vysvetliť občanom?

Uveďme ako príklad obec  s najnižšou prioritou, takých je 1016, je to presne polovica všetkých obcí a má priemerne 344 obyvateľov, t.j. cca 300 adresných bodov.

Takáto obec pri priemernej spotrebe 80 l/EO,deň potrebuje cca 1000 vývozov fekálnym vozom ročne, priemerná cena za vývoz sa pohybuje od 50 do 100 €, priemer 60 €, celkový náklad  na vývoz 60 tis. €/rok.

Výpočet je idealizovaný, vozidlo nemusí byť vždy dostupné a využité, spotreba môže byť menšia alebo väčšia, ale pre naše potreby je dostatočne výpovedný.

Cena koreňovej ČOV, ktorá sa pokladá medzi ČOV za najvyššiu, by bola podľa podmienok zo skúseností  170-220 tis €. Ak sa skrátením vývoznej vzdialenosti a znížením poplatku zníži cena odvozu na 30 €/vývoz, návratnosť projektu by bola 7 rokov. Je to doba za horizontom poslanca, ale obyvateľ sa väčšinou zdrží v obci dlhšie. 

Životnosť podobných KČOV z Českej republiky je viac ako 20 rokov.  Otvorením  filtra po 15 rokoch  sa zistila kolmatácia do hľbky 15 cm, čo predstavuje cca 30 % účinnej výšky. 

Môžeme tedy s istotou konštatovať, že ďaľších 15 rokov môžu vyvážať žumpy a vytvárať rezervný fond na obnovu. 

 Vieme si pomôcť aj sami?

  Predošlé ale aj súčasné vedenie štátu sa v rozvoji zaostávajúcich oblastí života spoliehalo na príspevky EÚ ktoré nevieme reálne využiť. 

Príprava a realizácia sú podmienené množstvom predpisov ktoré sťažujú orientáciu a spomaľujú realizáciu. 

Delegovaním právomocí na samosprávy sa očakáva iniciatíva zdola. To je správny postup, pokiaľ zdola očakávame informácie, ale ak ponecháme aj riešenie na ľudí, ktorí nemusia mať a ani nemajú odborné vedomosti, hraničí to s naivitou a plýtvaním. 

Popíšem to v jednej oblasti.

Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (Február 2019)*

1.2 Zvýšiť podiel čistených odpadových vôd 

Podiel obyvateľstva pripojeného na verejné vodovody a verejné kanalizácie sa zvýši budovaním novej infraštruktúry a pripájaním občanov, ktorí túto možnosť zatiaľ nevyužili. Tam, kde je to efektívne, sa dobuduje kanalizácia aj v aglomeráciách s menej ako 2 000 ekvivalentnými obyvateľmi aj v aglomeráciách, ktoré mali doteraz obmedzené možnosti získať finančný príspevok. Prioritne sa tak stane v chránených vodohospodárskych oblastiach, či na územiach s rozsiahlym znečistením. Napriek možnosti sa množstvo obyvateľov z rôznych príčin stále nepripája na verejnú kanalizáciu. Výrazne sa preto posilní inštitút evidencie a kontroly. Slovensko tak zvýši mieru pripojenia obyvateľstva k čistiarňam odpadových vôd a do roku 2030 dosiahnu aglomerácie s viac ako 2 000 ekvivalentnými obyvateľmi 100 % a aglomerácie s nižším počtom ekvivalentných obyvateľov 50 % odvádzanie a čistenie odpadových vôd. V menších obciach je problém nákladovej efektívnosti viditeľnejší ako vo väčších 10 aglomeráciách, čo môže znamenať aj výstavbu menších a menej efektívnych ČOV, ktoré napriek tomu povedú k zlepšeniu stavu povrchových vôd. Ak to umožnia lokálne a regionálne podmienky, Slovensko bude využívať inovatívnu (aj prírode blízku) infraštruktúru (napr. vegetačné, membránové, kontajnerové ČOV apod.) a decentralizované čistenie. Zrážkové vody sú v sídlach na Slovensku väčšinou odvádzané jednotnou kanalizačnou sieťou do čistiarní, a stávajú sa tak súčasťou odpadových vôd. Optimalizácia infraštruktúry odvádzania odpadových vôd umožní zrážkové a odpadové vody zbierať oddelene.*

Ak hovoríme o 50% čistenia pre obce pod 2000 EO, je potrebné vybudovať minimálne v 678 obciach kanalizáciu a ČOV pre 675 tis. obyvateľov.

Starostovia sa chopia iniciatívy, objednajú projektovú dokumentáciu (PD), začnime len ČOV. Na jej obstaranie budú potrebovať 22 882 500 € a keď rozložíme prípravu na 7 rokov , ročne 90 projektov, pri produkcii 3 projekty za rok od jedného projektanta,  treba 30 projektantov. Autorizovaných inžinierov pre vodohodpodárske stavby je cca 160, ale reálne sa projektami ČOV zaoberá len niekoľko. Tento stav môže vytvoriť problém.

Na tento objem  stavebných prác sú v Envirofonde prostriedky, ale po piatich rokoch  platnosť projektov končí a cca 40% nevybavených uchádzačov musí proces obnoviť. 

Lenže k dnešnému dňu  (2023) tento proces ani nezačal, ešte sa len tvoria kritériá na výber projektov, realizácia celého programu za zvyšných 7 rokov je veľmi iluzórna. 

Príkladom je  "DOBUDOVANIE ZÁKLADNEJ ENVIRONMENTÁLNEJ INFRAŠTRUKTÚRY (VEREJNÉHO VODOVODU A VEREJNEJ KANALIZÁCIE) PRE 28 OBCÍ OKRESU SNINA."  

 Tento projekt začal okolo r. 2017 , a nešťastný začiatok bol podmienený  využitím skúseností projekčnej organizácie , ktorá vstupy riešila ako udržateľný rozvoj v socialistickom duchu. Potreby vyľudňovaných obcí sa brali s výhliadkou rozvoja do budúcnosti a bez prihliadnutia na existujúce zdroje. Aj keď sa správne pristupovalo k centrálnej funkcii investora, nebral sa ohľad, že takáto štruktúra neexistuje a nedá sa vybudovať bez skúseností. Nakoniec investor chcel prípravu preniesť na projektanta, pôvodný, ktorý vytváral zámer sa k tejto úlohe ani neprihlásil. Nie pre jeho neschopnosť alebo nedostatok kapacít, ale preto, že to nie je náplň projektanta. 

Nebudem ďalej rozoberať čo už bolo, skôr si myslím, že sa treba pozrieť znovu na koncepciu, prehodnotiť ciele a spôsoby a začať konať. 

A to isté sa týka splnenia úloh a dosiahnutie cieľov zo Stratégie environmentálnej politiky SR.

* zdroje údajov sú 

priorizacia_cistenie_odpadovych_vod (1).xlsx IEP MŽP SR

 

 Energetická náročnosť.

                Stále nemáme vo viac ako 2000 obciach zabezpečené čistenie použitej vody. Schválne píšem použitej, pretože odpad je delený na použiteľný , recyklovateľný  a skládkovaný, ale voda, či chceme alebo nie, vráti sa do kolobehu aj bez nášho pričinenia. A len podľa znečistenia , ktoré sme do nej vložili vzniknú následky.  V občianskom prostredí nás zaujíma len bežné znečistenie ktoré produkujeme v domácnosti alebo službách okolo nás. Má to svoje špecifické vlastnosti, ktoré sa menia s rastom požiadaviek na životnú úroveň.  S rastom životnej úrovne stúpa množstvo podporných látok, ktoré používame na spríjemnenie života a po použití sa ich zbavujeme.A očakávame, že voda nás týchto "prebytkov" zbaví. 

                 Rozvoj techniky v minulom storočí nás utvrdzoval v dojme, že všetko dokážeme presunúť kam potrebujeme s použitím strojov využívajúcich ľahko dostupné energie. Preto sa vyvýjali strojné zariadenia, ktoré prečerpávaním,odstreďovaním, lisovaním  zbavovali  na malej ploche pritekajúcu alebo prečerpávanú použitú vodu  znečistenia. Úspešnosť týchto zariadení je vysoká  a cena potrebnej  energie užívateľov nezaťažovala. 

           Nárast cien energií vedie prevádzkovateľov ale aj plánovačov z EÚ k snahe znížiť spotrebu energie. Dá sa to viacerými spôsobmi, kvalitnejšími strojnými zariadeniami, zlepšeným riadením procesu čistenia, využitím energie získanej z procesu rozkladu alebo využitím kalu. 

          Sprievodnou požiadavkou bude aj označovanie ČOV energetickým štítkom. 

A sú aj lastovičky, čo prileteli skôr, ako prišla táto  "jar"v   EU.

Je cca 20% obcí na Slovensku, ktorré môžu využiť vhodné geografické podmienky a vybudovať Koreňovú ČOV bez potreby elektrickej energie.

KČOV v Tábore Prameň je lastovička, spotreba  energie v KČOV Rakytník je tiež

hlboko pod priemerom ČOV s rovnakou kapacitou

Sledovanie KČOV

 Nariadenie týkajúce sa prevádzky ČOV

Príprava zmeny nariadenia  vlády  č.269/2010 začala ešte pred covid epidémiou, v ďaľších rokoch sa MŽP venovalo infringementu  iných predpisov a svetlo sveta  nariadenie uvidelo až v októbri 2022. 

 Reálne sa nariadením ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd a preto väčšinu obsahu venuje popisom nariadení pre tvorbu úprav riečneho systému.  O tejto časti pomlčím, ale pripadá mi ako keby sa vrátil socializnus a "poručíme větru, dešti".  Spolupráca s odbornikmi v oblasti navrhovania úprav vodných tokov  by určite zmenila obsah.

Nás sa dotýka požiadavka na prevádzku KČOV.  

Pomer  čistených a nečistených aglomerácií  19:337 vyzerá uspokojivý. Pokiaľ sa pozrieme na pojem aglomerácia, zistíme, že to je len časť urbanizovaného územia  administratívne vytvorená a zvyšujúca náklady na výstavbu kanalizácie.  Práve preto sa spájajú obce a náklady na vybudovanie kanalizácie sú násobne vyššie ako decentralizované riešenie. 

Za predošlej vlády  poskytlo MŽP v rôznych formách 520 mil. € na budovanie kanalizácií  a ČOV , zvýšili pripojenie na kanalizačnú sieť cca 5 %,( Zdroj: VÚVH )čo predstavuje cca 300 tis. obyvateľov. Náklad na pripojenie bol teda  cca 1,7 tis. €/ obyvateľa. Náklady na budovanie decentralizovaného systému napr. KČOV v luxusnom prevedení od Ekočističiek je cca 1200 €/obyv.  Nepomer je očividný.

Prečo tak zoširoka:

Nariadenie  269/2022 čiastočne zjednotilo prístup k sledovaniu ČOV s európskym standardom, zaviedlo pre malé domové ČOV jeden odber ročne pri zaústení do recipientu, dva pri zaústení do vsaku.Ale súčasne zaviedlo funkciu kontrolóra, pardon revízneho technika. Tento zdvihne náklady na prevádzku. Cieľom je udržať kvalitu čistenia, čo v intervale rok pri MBČOV nebude mať skoro žiadny význam a pri KČOV vôbec žiadny prínos.  

O zavedení evidencie ČOV zatiaľ zmienka nie je, preto vystupujeme v rámci EÚ ako najzaostalejšia krajina. To, že pripomienka infringementu o sledovaní ČOV môže byť myslená aj ako vedenie evidencie  asi nikoho nenanadlo, vysvetlilo sa to spočiatku ako meranie výstupov. Od tejto požiadavky sa zrejme upustilo.

Nariadenie nerieši likvidáciu kalu kompostovaním na mieste. Súčasný stav centrálnych ČOV neumožňoval čistenie žumpových vôd a vývoz kalu bude preto ekonomicky neúnosný. 

Že sa vo svete používajú aj iné prístupy k čisteniu odpadových vôd ku nám ešte stále nedorazilo. Musíme počkať na novú generáciu úradníkov.

Skutočne hľadáme riešenie?

 Že sme na spodku rebríčka v čistení odpadovej vody najmä z domácností si už všimli aj v centrále EÚ.

Nepomohli miliardové dotácie na budovanie kanalizácií v aglomeráciách, pripojenie obyvateľov stúplo len o niekoľko %.  Nájsť riešenie nebude ľahké, pretože sa používajú opakovane rovnaké prostriedky. 

Niekto pred x rokmi vytvoril Vodný plán Slovenska, ten sa opisuje už 20 rokov , zmeny sú minimálne. Plán by mal navrhovať keď už nie riešenie, aspoň koncepciu alebo akým smerom sa bude koncepcia riadiť.  Zatiaľ sú to klasické riešenia, od ktorých už iné štáty ustupujú.

Ako by sa to dalo zmeniť?

Zmena myslenia úradníkov. 

     Je to najťažšia časť, dokonca ťažšia ako získanie financií.

Posledné vyjadrenie z okresu na východe Slovenska: Nepovolíme Vám žiadnu ČOV ani koreňovú ani motorovú, lebo v dedine nemáte potok. 

     Štátni zamestnanci sú poväčšine na svojich postoch dlhšie, sú preťažení agendou a na sledovanie vývoja vo svete im nezostáva čas.  Ukážkou je SVP, (Slovenský vodohodpodársky podnik), ktorý poverilo MŽP SR starostlivosťou o zachovanie čistoty povrchových a spodných vôd.  Tak im pribudlo nielen sledovanie povolení výpustov do tokov, ale aj posudzovanie vyústenia do vsaku. Úradník s bežnou kvalifikáciou tak dáva zamietavé stanovisko k práci odborne spôsobilého geológa a autorizovaného inžiniera. 

Pozitívne vyjadrenia vraj vydávajú najmä po hrozbe právnych krokov.

   Riešenie: školenie úradníkov, dopľňanie vzdelania. Školenia sa robili aj doteraz, ale prednášali nekvalifikovaní ľudia, ktorí to mali ako prilepšenie k platu. 

Financie.

    Vývoz žúmp po postrašení o pokutách  zdražel a pohybuje sa v sume od 50-150.- € za vývoz. Keby som sa držal štatistiky, treba vyvážať  viac ako 500 tis. žúmp priemerne 10x do roka pri    70 € to predstavuje35 mil. € za rok. To sú prostriedky, ktoré ale nič nezmenili na jestvujúcom stave, naviac ani sa nespotrebujú, pretože na Slovensku nie sú ČOV na ktoré by sa to dalo žumpové vody vyvážať.

     Takže iné riešenie . 

     Jednou možnosťou je budovanie  individuálne,  malé  domové ČOV . 

Za príklad si zoberieme obec s 300 EO, 100 domov a teda ČOV. Stavba priemernej ČOV stojí cca 3000 €, to je náklad 300 tis. €, za to sa dá postaviť spoločná ČOV. Zo spločenského hľadiska  je zaujímavý  aj záber pôdy, pri domových  KČOV je to záber  2500 m2,  pri   spoločnej by stačilo  1500 m2.  

Zostáva problém kanalizácie, to sú ďaľšie náklady , v niektorých obciach by bolo možné použiť tlakovú kanalizáciu, pri tomto spôsobe odvádzania splaškových vôd je investičný náklad nižší.

Všetko je teraz zaškatulkované, aby dolu nemohli kradnúť, robí sa verejné obstarávanie, domáci nemajú šancu konkurovať veľkým firmám, ani odborne, ani po administratívnej  stránke.  Pritom jednoduchú stavbu obecnej koreňovej ČOV zvládne skúsenejší stavebný technik a bagrista, odborné  práce dodá  špecializovaná certifikovaná firma. 

Postupnosť riešenia sa dá využiť v opačnom slede ako sa riešila sanitácia v minulosti. Vybudovala sa kanalizácia a roky sa čakalo na vybudovanie ČOV.  Pri opačnom slede udalostí sa KČOV dá využívať hneď , vývoz sa skráti z desiatok km na jednociferné číslo .  

              Ale aj tu sú úskalia. 

• Nie každá obec má pozemky na mechanicko biologickú alebo koreňovú  ČOV.    
• Nebude dostatok projektantov.
• nebude dostatk odborných firiem
• nebudú odborne spôsobilé osoby na vedenie prevádzky  ČOV          

Tieto úlohy je potrebné riešiť alebo v predstihu alebo aspoň súbežne, aj keď vychovať odborne zdatných pracovníkov v agentúrach  za semester nebude  jednoduché.

Posunuli sme sa? 

     Posledný príspevok som písal plný optimizmu, vznikla skupina na úpravu nariadenia vlády č.  269 z 25. mája 2010, ktorým sa stanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd. Nariadenie určuje limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia  odpadových vôd a osobitných vôd vypúšťaných do povrchových  a podzemných vôd.  Už v čase vydania  bola úroveň požiadaviek na hony vzdialená úrovni okolitých krajín, naviac požadovala výstupy, ktoré sa nedali dosiahnuť ani v laboratórnych podmienkach. 

 Úroveň neprekvapuje, ministerstvo sa kreovalo z nových ľudí, výber bol obmedzený , úroveň primeraná odmeňovaniu. Určitý čas diktovala úroveň požiadaviek na predpisy osoba, ktorá nemala ani príslušné vzdelanie, ani prax. Ale tragédiou je až stav, že aj po odchode nemá nikto z kompetentných odvahu pozrieť sa na problém a riešiť ho.  Svedčí o tom aj plán na ozdravenie Slovenska, kanalizácie sú odsunuté. 

Len perlička, ako sa staralo predošlé vedenie štátu o občanov, v okolitých štátoch staviteľ rodinného domu dostal príspevok na stavbu ČOV, prípojka z verejného vodovodu a kanalizácie bola súčasťou výstavby týchto zariadení (Česko), u nás to bol náklad pripojovanej nehnuteľnosti, čo spôsobuje aj oneskorené pripojovanie obyvateľov na verejnú kanalizáciu.

 Na Slovensku zostalo bez prístupu ku kanalizácii cca 33% obyvateľov, náklady na aspoň 95% splnenie požiadavky sú odhadnuté na 1,5 miliardy €, do toho sa súkromné vodárne už nehrnú, naviac ešte ich možno čaká vracanie peňazí z predražených kanalizácií budovaných 2010-2018 ku ktorým sa nepripojil predpokladaný počet obyvateľov.

Na Slovensku treba odkanalizovať viac ako 2000 obcí a polovica existujúcich  centrálnych ČOV  nespľňa požiadavky nar. vl. č. 269/2010 Z.z.  

Koncepciu  riešenia tohoto problému nepredložil ani  Výzkumný ústav vodného hospodárstva (VÚVH),  ani  Slovenský vodohospodársky podnik (SVP)  a ani ministerstvá so svojimi inštitútmi (EI, HzP) . Spracovali zopár kompilátov na úrovni bakalárskej práce, ale tam to skončilo.

   Riešenie takejto akcie je náročnejšie ako investičná akcia Jaguár alebo Gabčíkovo, Tie sú sústredené na relatívne malej ploche a na jej uskutočnenie sa dá použiť kvalifikovaný tím, či už komerčnej organizácie alebo štátneho aparátu. 

Očakávať, že pri súčasných nárokoch na povoľovací proces, verejné obstarávanie, budú starostovia schopní túto úlohu zvládnuť je  naivné. 

 Takže zapáchajúce dediny ešte dlho zostanú charakteristickým  znakom nášho vidieka.

Možno by stačilo osloviť vysoké školy aby svoje programy doplnili o výučbu konštruovania ČOV, zapojili študentov do vyhľadávania vhodných priestorov aj vo forme bakalárskych alebo ročníkových prác, usporiadaním letných workšopov. (Na budovaní koreňovej ČOV v tábore Prameň sa zúčastnili študenti z Írska)

 Výstavba samotnej vegetačnej ČOV nie je náročná, zvládli by ju domáci dodávatelia. 

A finacovanie ?  Som presvedčený, že obyvateľstvo by sa pripojilo, súčasné náklady na vývoz sú oveľa vyššie ako príspevok na ČOV, naviac, ak by sa našli aj prostriedky z EÚ.

No a k meritu veci, práce na zmene znenia nariadenia č.269/2010 začali v II. Q, k dnešnému dňu je text nedokončený, práca, ktorá sa môže urobiť za pár týždňov tento rok už nebude ukončená. Nízka produktivita nemusí byť len pojem pre prácu robotníka, pardon, operátora.

Ale rok uzatvorím s čistým štítom,  príručku na budovanie  KČOV som doplnil o návod na vertikálnu ČOV, chcel som vsunúť aj bezodtokovú ČOV, ale na ministerstve sa mi snažili vysvetliť, že mám počkať, v tejto zmene nariadenia ešte tento spôsob nebude usmernený. A to som ešte nežiadal o doplnenie ďaľších systémov , ktoré už vo svete používajú, alebo vznikajú.