Vieme si pomôcť aj sami?

  Predošlé ale aj súčasné vedenie štátu sa v rozvoji zaostávajúcich oblastí života spoliehalo na príspevky EÚ ktoré nevieme reálne využiť. 

Príprava a realizácia sú podmienené množstvom predpisov ktoré sťažujú orientáciu a spomaľujú realizáciu. 

Delegovaním právomocí na samosprávy sa očakáva iniciatíva zdola. To je správny postup, pokiaľ zdola očakávame informácie, ale ak ponecháme aj riešenie na ľudí, ktorí nemusia mať a ani nemajú odborné vedomosti, hraničí to s naivitou a plýtvaním. 

Popíšem to v jednej oblasti.

Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (Február 2019)*

1.2 Zvýšiť podiel čistených odpadových vôd 

Podiel obyvateľstva pripojeného na verejné vodovody a verejné kanalizácie sa zvýši budovaním novej infraštruktúry a pripájaním občanov, ktorí túto možnosť zatiaľ nevyužili. Tam, kde je to efektívne, sa dobuduje kanalizácia aj v aglomeráciách s menej ako 2 000 ekvivalentnými obyvateľmi aj v aglomeráciách, ktoré mali doteraz obmedzené možnosti získať finančný príspevok. Prioritne sa tak stane v chránených vodohospodárskych oblastiach, či na územiach s rozsiahlym znečistením. Napriek možnosti sa množstvo obyvateľov z rôznych príčin stále nepripája na verejnú kanalizáciu. Výrazne sa preto posilní inštitút evidencie a kontroly. Slovensko tak zvýši mieru pripojenia obyvateľstva k čistiarňam odpadových vôd a do roku 2030 dosiahnu aglomerácie s viac ako 2 000 ekvivalentnými obyvateľmi 100 % a aglomerácie s nižším počtom ekvivalentných obyvateľov 50 % odvádzanie a čistenie odpadových vôd. V menších obciach je problém nákladovej efektívnosti viditeľnejší ako vo väčších 10 aglomeráciách, čo môže znamenať aj výstavbu menších a menej efektívnych ČOV, ktoré napriek tomu povedú k zlepšeniu stavu povrchových vôd. Ak to umožnia lokálne a regionálne podmienky, Slovensko bude využívať inovatívnu (aj prírode blízku) infraštruktúru (napr. vegetačné, membránové, kontajnerové ČOV apod.) a decentralizované čistenie. Zrážkové vody sú v sídlach na Slovensku väčšinou odvádzané jednotnou kanalizačnou sieťou do čistiarní, a stávajú sa tak súčasťou odpadových vôd. Optimalizácia infraštruktúry odvádzania odpadových vôd umožní zrážkové a odpadové vody zbierať oddelene.*

Ak hovoríme o 50% čistenia pre obce pod 2000 EO, je potrebné vybudovať minimálne v 678 obciach kanalizáciu a ČOV pre 675 tis. obyvateľov.

Starostovia sa chopia iniciatívy, objednajú projektovú dokumentáciu (PD), začnime len ČOV. Na jej obstaranie budú potrebovať 22 882 500 € a keď rozložíme prípravu na 7 rokov , ročne 90 projektov, pri produkcii 3 projekty za rok od jedného projektanta,  treba 30 projektantov. Autorizovaných inžinierov pre vodohodpodárske stavby je cca 160, ale reálne sa projektami ČOV zaoberá len niekoľko. Tento stav môže vytvoriť problém.

Na tento objem  stavebných prác sú v Envirofonde prostriedky, ale po piatich rokoch  platnosť projektov končí a cca 40% nevybavených uchádzačov musí proces obnoviť. 

Lenže k dnešnému dňu  (2023) tento proces ani nezačal, ešte sa len tvoria kritériá na výber projektov, realizácia celého programu za zvyšných 7 rokov je veľmi iluzórna. 

Príkladom je  "DOBUDOVANIE ZÁKLADNEJ ENVIRONMENTÁLNEJ INFRAŠTRUKTÚRY (VEREJNÉHO VODOVODU A VEREJNEJ KANALIZÁCIE) PRE 28 OBCÍ OKRESU SNINA."  

 Tento projekt začal okolo r. 2017 , a nešťastný začiatok bol podmienený  využitím skúseností projekčnej organizácie , ktorá vstupy riešila ako udržateľný rozvoj v socialistickom duchu. Potreby vyľudňovaných obcí sa brali s výhliadkou rozvoja do budúcnosti a bez prihliadnutia na existujúce zdroje. Aj keď sa správne pristupovalo k centrálnej funkcii investora, nebral sa ohľad, že takáto štruktúra neexistuje a nedá sa vybudovať bez skúseností. Nakoniec investor chcel prípravu preniesť na projektanta, pôvodný, ktorý vytváral zámer sa k tejto úlohe ani neprihlásil. Nie pre jeho neschopnosť alebo nedostatok kapacít, ale preto, že to nie je náplň projektanta. 

Nebudem ďalej rozoberať čo už bolo, skôr si myslím, že sa treba pozrieť znovu na koncepciu, prehodnotiť ciele a spôsoby a začať konať. 

A to isté sa týka splnenia úloh a dosiahnutie cieľov zo Stratégie environmentálnej politiky SR.

* zdroje údajov sú 

priorizacia_cistenie_odpadovych_vod (1).xlsx IEP MŽP SR