Povoľovanie malých  ČOV

  Už k územnému rozhodnutiu sa  vyjadrujú  všetci dotknutí majitelia pozemkov a inžinierskych sietí. To je pri rešpektovaní súkromného majetku opodstatnené, ale prečo prešla povinnosť alebo oprávnenie na vyjadrovanie k malým ČOV  v rámci managementu povodia na SVP je záhadou. Podnik, ktorý vie obhospodarovať veľké vodné stavby sa musí zaoberať drobnými vodohospodárskymi stavbami v priestoroch do ktorých roky ani nevstúpil. Naviac zmeny v požiadavkách na hospodárenie s vodou, zachytávanie, čistenie sa menia rýchlejšie ako je schopný preškoliť svojich zamestnancov.

Zvláštnou kapitolou by mohlo byť vyjadrovanie k domovým ČOV.  

Podľa Vyhlášky č. 119/2016 Z. z. MŽP SR,  sa  vodné stavby  zaraďujú do kategórií. Kategorizácia sa zakladá na odhade faktora rizika, ktorý vyplýva z existencie vodnej stavby.  Vypočíta sa faktor F, odhad faktora rizika (F) je daný súčtom všetkých priamych a následných strát vrátane ľudských životov, ku ktorým by došlo pri havárii konštrukcie, ktorá zadržiava vodu pri plnom vzdutí v nádrži.

Preskočíme výpočty ohrozenia majetku a ľudí pri veľkých stavbách ale celkovo sa podľa rizika stavby radia:

3. Podľa bodového hodnotenia faktora rizika sa vodné stavby zaraďujú do kategórie takto:

3             ≤             F              <             15          ...            IV. kategória*

15          ≤             F              <             150        ...            III. kategória

150        ≤             F              <             1 000    ...            II. kategória

F             ≥             1 000    ...            I. kategória

Poznámka:

* Ak je 3 ≤ F ≤ 5 a je tvorené výhradne z priamych škôd na samotnej vodnej stavbe a zo škôd na úžitku z prerušenia prevádzky vodnej stavby, môže poverená organizácia po predchádzajúcom súhlase príslušného orgánu štátnej vodnej správy navrhnúť ministerstvu nezaradenie vodnej stavby do IV. kategórie alebo jej vyradenie zo IV. kategórie.    (koniec citácie)

Prakticky všetky domové ČOV nedosiahnu ani veľkosť 1 bodu F, vyčíslenie environmentálneho poškodenia pri nefunkčnej ČOV je takmer nemožné.

Ešte je tu hľadisko hygienické, ale to je samostatná kapitola, do našich predpisov sa dostalo až zmenou vyhl.269/2023 MŽP SR.

Ani najväčšia MBČOV pre 12 osôb nemá objem vody väčší ako 4 m3, ale je vodnou stavbou, ktorá podlieha ročnej revízii a odoberaniu vzoriek.

Žumpa s objemom 12 m3, neodborne osadená,  bez skúšok tesnosti, bez kontroly vyvážania  a s priamym ohrozovaním spodnej vody takouto stavbou nie je.

 Na otázku  pre MŽP SR ako uviesť tento rozpor do súladu s potrebami spoločnosti bolo doporučené obrátiť sa na odbornú organizáciu. Konkrétny údaj ostal utajený.

 

 Ako je to s  kalom?

V minulých príspevkoch som navrhoval manipuláciu s kalom, jeho minimalizáciu dezinfekciou pri zvýšenej teplote a súčasnou zmenou objemu.

Súčasné nariadenie vlády ale prakticky neumožňuje inú manipuláciu s kalom ako odvoz na centrálnu ČOV.

Na Slovensku legislatíva nestíha svetové trendy, nebudem rozoberať možné príčiny.

Posledná úprava Vodného zákona  a nar. Vlády  č.269 /2010 v oblasti čistenia odpadových vôd  boli odpoveďou na infringement EK, formulovala sa zmena v ochrane vôd, ale neposkytli žiadne možnosti využitia vo svete  používaných metód pre zlepšenie súčasného stavu. Obávam sa, že nebol pochopený ani princíp obsahu infringementu.  Vyčítal  nedostatok kontroly.  Pretože u nás decentralizované čistenie odpadových vôd nemá jasnú metodiku povoľovania a evidencie v jednej fáze riešenia odpovede bol nastolený nápad merania odtoku  a vypúšťaných hodnôt znečistenia  na domácich ČOV.

 Nástup  covidu spomalil vývoj  a skončilo to zriadením inšpektorov na kontrolu ČOV a vyhlásením ďaľšej chránenej vodohospodárskej oblasti Beskýd a Javorníkov.

V nariadení vlády sa už spomína možnosť použitia extenzívneho spôsobuj čistenia odpadovej vody kde je menovite uvedený spôsob  s použitím „predčistenia, koreňového alebo vertikálneho filtra“.  Ani zmienka o použití iného spôsobu používaného v zahraničí .

Ďalší bod ktorý  privádza majiteľa ČOV do ekonomického znevýhodnenia je manipulácia s kalom. Predtým bola aspoň zmienka o kompostovaní za určitých podmienok, teraz je menovite popísaná v §5a ods.14  „Odvoz kalu zabezpečuje vlastník MČOV do 50 EO prostredníctvom oprávnenej osoby podľa §36 ods.4  V.z. , ktorá zabezpečuje odvoz odpadových vôd a kalu do čistiarne odpadových vôd“.

To sú náklady ako keby mal žumpu.

Vyhlášku musel koncipovať osamelý človek z mesta, ktorý nemá príbuzných na vidieku a ani nemá záujem o ich spôsob života. Naviac, nevie ani domyslieť dopad jeho nápadov umiestnených v nariadení.

Ministerstvo ohlásilo zmeny Vodného zákona. Dúfam, že sa do prípravy zapojí aj odborná verejnosť

Čo s tými, ktorí pružne reagovali a kompostovisko začlenili do stavby?  Nič. je to súčasť projektu, len na rozdiel od manipulácie s kalom a jeho odvozom raz za pár mesiacov otvoria kompostovisko raz za pár rokov a požiadajú odborne spôsobilú osobu o jej odvoz. To už dúfam bude legislatíva okolo čistenia odpadových vôd v rámci prístupu ku  Green Deal  a modrej a zelenej architektúre  na inej úrovni.