nedeľa 10. augusta 2014

Laboratórne skúšky.
Pri kolaudácii vodného diela , tu kčov, vodoprávny orgán predpíše periodicitu skúšok. Tieto investor odkladá a po uplynutí platnosti povolenia na prevádzku predloží  ŽP na posúdenie. Podľa výsledkov a priemeru za uplynulé roky sa potom určí, či prevádzka pokračuje, alebo čov zostane ako žumpa.  Sú aj kčov postavené "načierno", ale to neznamená, že majiteľ nemá záujem o udržanie kvality životného prostredia. Poradím každému a poteší ma, keď môžem sledovať aj tieto nelegálne kčov. A že nie sú záťažou, svedčí tento výsledok:
                

Kčov bola postavená dávno predtým ako začala platiť TNI 12566, výpočet bol robený len podľa literatúry.
Súčasné limity na vypúšťanie znečistenia v odpadových vodách sú podľa vyhl. 269/2010 MŽP dané hodnotou  BSK5  70 mg/l. 
Problém, kčov  je v inom, väčšinu leta sa nedajú vzorky odobrať, pretože pritekajúca voda sa stačí odpariť. Táto vzorka bola odoberaná v priebehu noci, keď čerpadlo prečerpáva žumpu do kčov.
 Ešte pre porovnanie, ako sa vyvýja vegetácia 

štvrtok 10. apríla 2014

Bol som na návšteve v obci, kde nemajú kanalizáciu. Potreboval som sa zorientovať a pristavil som sa pri fekálnom voze, vodič mal čas, sledoval čerpadlo, pýtal som sa na postup. Náplň vozí do dvoch mestských čov, vzdialených cca 20km, cena za čerpanie je daná časom čerpania, poplatkom na čov a najazdenými kilometrami. Tie prvé položky sú viacmenej fixné, nedajú sa ovplyvniť, ale najazdené km áno. Ako?
Keby za obcou bola vybudovaná koreňová čov, vzdialenosť by nebola 20 km ale 5 a cena o 15€ nižšia. Dokonca aj poplatok na čov teraz 10€ by sa dal znížiť na polovicu, pretože prevádzkové náklady sú nižšie, potvrdzuje to cena zo Skýcova, kde používajú istý druh vegetačnej čov a obyvatelia platia  nižšie poplatky za splaškovú vodu ako v mestách. Keď si spravíme rekapituláciu nákladov na obecnú čov že stojí od 50tis.€
a zoberieme ako príklad obec zo sto žumpami (500-800EOV), pri ročnom vývoze 10x100x20= 20 000€, návratnosť takej čov by bola niekoľko rokov a každá domácnosť by ročne ušetrila 200€. V obci by vznikla pracovná príležitosť pre enviromentalistu, mohol by kontrolovať na úväzok dve-tri čov v obciach, rákos sa dá spracovať na peletky do školskej kotolne alebo klubovne.