Minimalizovaný kompostér

V návode výrobcov zariadení kde prebieha rýchly vývoj je vždy napísané, že výrobca si vyhradzuje právo zmeny dielčích častí.  Platí to aj pri KČOV.

Pri dodatočnom umiestnení kompostéra z IBC kontajnera sa investori pýtajú, či to musí byť také veľké. Nemusí, ale na trhu nie sú nádoby vhodného  objemu a primeranej ceny. 

Ale vývoj prebieha a do ponuky prišli nové prvky. 

Popíšem možné riešenie. Je použitý kompostér objenu 380 l. To je objem, ktorý vyhovuje pre všetky druhy ČOV.  MBČOV potrebujú čerpať 70-100 l,  KČOV majú dlhší interval a zo septiku 3 m3 sa čerpá max 200 litrov. 

Konštrukcia kompostéra  nesie vnútornú izoláciu a zaručuje stabilitu pri čerpaní. 

Vo vnútri je uchytený vak z rukávu PE fólie vystlaný drenážnou geotextíliou. 

Geotextília zabezpečuje filtráciu čerpaného kalu do doby, kým nevznikne filtračná vrstva z vysušeného kalu. 

V dne filtračného vreca je umiestnený odtokový ventil   6/4", napojený na odtokové rameno.  Ramenom odteká odfiltrovaná voda na filter alebo späť do septika.

Prítok čerpaného kalu je umiestnený v hornej časti steny kompostéra, univerzálne postačuje jedna poloha, smerovanie odtoku sa mení otočením ramena pod kompostérom.

Materiál na zhotovenie stojí do 100 €

   

Povoľovanie malých  ČOV

  Už k územnému rozhodnutiu sa  vyjadrujú  všetci dotknutí majitelia pozemkov a inžinierskych sietí. To je pri rešpektovaní súkromného majetku opodstatnené, ale prečo prešla povinnosť alebo oprávnenie na vyjadrovanie k malým ČOV  v rámci managementu povodia na SVP je záhadou. Podnik, ktorý vie obhospodarovať veľké vodné stavby sa musí zaoberať drobnými vodohospodárskymi stavbami v priestoroch do ktorých roky ani nevstúpil. Naviac zmeny v požiadavkách na hospodárenie s vodou, zachytávanie, čistenie sa menia rýchlejšie ako je schopný preškoliť svojich zamestnancov.

Zvláštnou kapitolou by mohlo byť vyjadrovanie k domovým ČOV.  

Podľa Vyhlášky č. 119/2016 Z. z. MŽP SR,  sa  vodné stavby  zaraďujú do kategórií. Kategorizácia sa zakladá na odhade faktora rizika, ktorý vyplýva z existencie vodnej stavby.  Vypočíta sa faktor F, odhad faktora rizika (F) je daný súčtom všetkých priamych a následných strát vrátane ľudských životov, ku ktorým by došlo pri havárii konštrukcie, ktorá zadržiava vodu pri plnom vzdutí v nádrži.

Preskočíme výpočty ohrozenia majetku a ľudí pri veľkých stavbách ale celkovo sa podľa rizika stavby radia:

3. Podľa bodového hodnotenia faktora rizika sa vodné stavby zaraďujú do kategórie takto:

3             ≤             F              <             15          ...            IV. kategória*

15          ≤             F              <             150        ...            III. kategória

150        ≤             F              <             1 000    ...            II. kategória

F             ≥             1 000    ...            I. kategória

Poznámka:

* Ak je 3 ≤ F ≤ 5 a je tvorené výhradne z priamych škôd na samotnej vodnej stavbe a zo škôd na úžitku z prerušenia prevádzky vodnej stavby, môže poverená organizácia po predchádzajúcom súhlase príslušného orgánu štátnej vodnej správy navrhnúť ministerstvu nezaradenie vodnej stavby do IV. kategórie alebo jej vyradenie zo IV. kategórie.    (koniec citácie)

Prakticky všetky domové ČOV nedosiahnu ani veľkosť 1 bodu F, vyčíslenie environmentálneho poškodenia pri nefunkčnej ČOV je takmer nemožné.

Ešte je tu hľadisko hygienické, ale to je samostatná kapitola, do našich predpisov sa dostalo až zmenou vyhl.269/2023 MŽP SR.

Ani najväčšia MBČOV pre 12 osôb nemá objem vody väčší ako 4 m3, ale je vodnou stavbou, ktorá podlieha ročnej revízii a odoberaniu vzoriek.

Žumpa s objemom 12 m3, neodborne osadená,  bez skúšok tesnosti, bez kontroly vyvážania  a s priamym ohrozovaním spodnej vody takouto stavbou nie je.

 Na otázku  pre MŽP SR ako uviesť tento rozpor do súladu s potrebami spoločnosti bolo doporučené obrátiť sa na odbornú organizáciu. Konkrétny údaj ostal utajený.

 

 Ako je to s  kalom?

V minulých príspevkoch som navrhoval manipuláciu s kalom, jeho minimalizáciu dezinfekciou pri zvýšenej teplote a súčasnou zmenou objemu.

Súčasné nariadenie vlády ale prakticky neumožňuje inú manipuláciu s kalom ako odvoz na centrálnu ČOV.

Na Slovensku legislatíva nestíha svetové trendy, nebudem rozoberať možné príčiny.

Posledná úprava Vodného zákona  a nar. Vlády  č.269 /2010 v oblasti čistenia odpadových vôd  boli odpoveďou na infringement EK, formulovala sa zmena v ochrane vôd, ale neposkytli žiadne možnosti využitia vo svete  používaných metód pre zlepšenie súčasného stavu. Obávam sa, že nebol pochopený ani princíp obsahu infringementu.  Vyčítal  nedostatok kontroly.  Pretože u nás decentralizované čistenie odpadových vôd nemá jasnú metodiku povoľovania a evidencie v jednej fáze riešenia odpovede bol nastolený nápad merania odtoku  a vypúšťaných hodnôt znečistenia  na domácich ČOV.

 Nástup  covidu spomalil vývoj  a skončilo to zriadením inšpektorov na kontrolu ČOV a vyhlásením ďaľšej chránenej vodohospodárskej oblasti Beskýd a Javorníkov.

V nariadení vlády sa už spomína možnosť použitia extenzívneho spôsobuj čistenia odpadovej vody kde je menovite uvedený spôsob  s použitím „predčistenia, koreňového alebo vertikálneho filtra“.  Ani zmienka o použití iného spôsobu používaného v zahraničí .

Ďalší bod ktorý  privádza majiteľa ČOV do ekonomického znevýhodnenia je manipulácia s kalom. Predtým bola aspoň zmienka o kompostovaní za určitých podmienok, teraz je menovite popísaná v §5a ods.14  „Odvoz kalu zabezpečuje vlastník MČOV do 50 EO prostredníctvom oprávnenej osoby podľa §36 ods.4  V.z. , ktorá zabezpečuje odvoz odpadových vôd a kalu do čistiarne odpadových vôd“.

To sú náklady ako keby mal žumpu.

Vyhlášku musel koncipovať osamelý človek z mesta, ktorý nemá príbuzných na vidieku a ani nemá záujem o ich spôsob života. Naviac, nevie ani domyslieť dopad jeho nápadov umiestnených v nariadení.

Ministerstvo ohlásilo zmeny Vodného zákona. Dúfam, že sa do prípravy zapojí aj odborná verejnosť

Čo s tými, ktorí pružne reagovali a kompostovisko začlenili do stavby?  Nič. je to súčasť projektu, len na rozdiel od manipulácie s kalom a jeho odvozom raz za pár mesiacov otvoria kompostovisko raz za pár rokov a požiadajú odborne spôsobilú osobu o jej odvoz. To už dúfam bude legislatíva okolo čistenia odpadových vôd v rámci prístupu ku  Green Deal  a modrej a zelenej architektúre  na inej úrovni.

 Čo s kalom z malej ČOV?

 Každá ČOV produkuje kal.  Centrálne ČOV používajú na jeho spracovanie  a odstánenie rôzne technológie, ale už aj menšie centálne ČOV pre obce sa potýkajú s problémom odstraňovania kalu. 

No a malé ČOV pri rodinných domoch, penziónoch a objektoch do 50 EO  musia riešiť pomerne nákladný problém. 

Pri MBČOV niektorí dodávatelia ponúkajú kontrolu ČOV s doplnením kalu alebo odvozom nadbytočného kalu. Pri tejto činnosti dochádza k manipulácii s desiatkami litrov materiálu, sú potrebné nádoby na prevoz, vozidlo, obsluha. Výsledkom je cena, ktorá môže pri jednom zásahu presiahnuť 100 €. Trojčlemnná domácnosť vyprodukuje ročne približne 65 700 gr  NL z toho môže odtiecť do vsaku alebo recipientu  cca  4000 gr, zostáva  viac ako 60 kg NL. V tekutej forme je množstvo ešte zväčšené organickými prímesami a hustota kalu nepresiahne 20% , v reálnej forme je to viac ako 300 l tekutého kalu ročne pre EO .  Pri MBČOV do recipientu sa odtok kalu nesleduje, a odvoz kalu sa robí málo, môžeme predpokladať, že väčšina odteká volne. V prípade dôslednej obsluhy by bol odvoz pri 30 l odbere kalu min. 10x za rok, a náklady nad 1000 €. Keď pripočítame návštevu inšpektora, skúšku z laboratória, je používateľ domácej ČOV znevýhodnený voči užívateľovi kanalizácie asi 10x.

KČOV po primárnom čistení v septiku už kal ďalej v procese nepoužíva a koncentruje ho v usadzovacej časti septiku. Kal nemôže odtiecť do vsaku alebo recipientu ako pri MBČOV a je potrebné pravidelné odstraňovanie.  Pre malé obecné ČOV do 5000 EO sa uplatňuje  jednoduchší postup a ten preto môžeme použiť aj pri malej ČOV. (Zákon č. 188/2003 Z. z. § 5ods.1)

1) Do poľnohospodárskej pôdy alebo do lesnej pôdy je povolené aplikovať len upravený čistiarenský kal s minimálnym 18-percentným obsahom sušiny alebo dnové sedimenty s minimálnym 18-percentným obsahom organických látok v sušine. Upravený čistiarenský kal s nižším obsahom sušiny možno aplikovať len z čistiarní odpadových vôd s ekvivalentným počtom obyvateľov¹) pod 5 000.

§ 2 ods. b) upraveným čistiarenským kalom kal, ktorý prešiel biologickou, chemickou alebo tepelnou úpravou, dlhodobým skladovaním alebo iným vhodným procesom spôsobujúcim významné zníženie jeho fermentačných schopností a zdravotných rizík pre životné prostredie pri jeho využívaní aplikáciou do poľnohospodárskej pôdy a do lesnej pôdy,

Po vyčerpaní (vypustení) kalu zo septiku je možné pri obecných KČOV použiť kalové pole, je to filtračné zariadenie kde odsadená voda odteká na filter na dočistenie. Pevná zložka kalu sa vysuší a čiastočne využije rastlinami.  Tie sa po pokosení môžu použiť do kompostu, nevytvárajú ďaľšie nebezpečie .

Pri malých ČOV, rovnako  KČOV  aj MBČOV je použitie kalového poľa náročné na priestor, ako prijateľný kompromis sa ponúka  uzavretý kompostér v ktorom sa zvýšením teploty ničia termotolerantné koliformné baktérie a fekálne streptokoky a zníži sa objem vysušením.. 

Vhodný na tento účel je IBC kontajner  600-1000 l. Vypúšťací otvor  50 mm sa použije  na odvedenie odfiltrovanej vody, vstupný otvor sa vytvorí vykružovadlom . Do otvoru sa vloží tesniaca manžeta Dn 40, na prečerpávanie sa použije HDPE potrubie Dn 40.

Na dno sa vystrie filtračná geotextília vo viacerých vrstvách  s presahom na odtokový otvor a zaťaží vrstvou kremičitého piesku alebo štrku. V uzávere plnenia sa vytvorí otvor na odvod vzduchu pri pretlaku z čerpania. Ten teoreticky ani nie je potrebný , vzniknutý tlak  urýchľuje fitráciu, ale zjednodušuje odvod pary pri sušení kalu.

Do odtokového otvoru sa osadí potrubie nasmerované na povrch HF alebo VF , podľa druhu KČOV, alebo späť do septiku. .

Rovnaká konštrukcia  sa použije aj pri MBČOV, len vývod sa privedie do nádrže MBČOV.

Jednorazový odber  (čerpanie) kalu zo septiku je cca 300 l , naplní nádrž do 1/3 objemu, po odfiltrovaní vody zostane povlak na filtračnom nateriáli v hrúbke pár cm a po vysušení sú to len mm.

Materiál IBC kontajnera je priesvitný, svetlo sa prechodom mení na teplo, podporuje zvýšenie teploty vyhnívajúceho materiálu a jeho dezinfekciu. Nádoba sa nenaplní skôr ako o rok, doba skladovania a zvýšená teplota zaručuje jeho bezpečné použitie do kompostu. 

V zimných mesiacoch môže prebiehať obdobie , keď  filtrovaný materiál zamrzne, ale mninimálne na osvetlenej stene vznikne priestor, kde prebytočná voda odtečie. Predľži sa interval čerpania kalu, ale na prevádzku to nemá  nepriaznivý vplyv. 

 Gudronové jamy

Minister Budaj zastavil tender respektíve ukončenú súťaž na riešenie gudronových jám v Predajnej za 40 mil. €. 

To už je za nami, jamy nevyrieši minister, ale zodpovední pracovníci. Pokračovanie bolo , že miesto 40 mil.€ na tender sa použilo 100 tis. € pre VVÚH na nákup meracieho zariadenia a asi mesiac sa robili nejaké úkony, merania, čistenie. Toľko informácie dostupné z tlače.

Voda napršala znovu, zmena nenastala.

Pravdepodobne sa hľadá ďaľšia cesta. 

Medzitým sme zmenili vládu, nastúpili noví ľudia a pán predseda vlády sa vyjadril, že chce pritiahnuť mladých ľudí zo zahraničia. To mi pripomenulo biblický príbejh o márnotratnom synovi. Ten si užil sveta, a keď sa schudobnelý vrátil, bol privítaný s otvorenou náručou. Syn, ktorý medzitým doma pracoval a otca živil bol mimo záujmu. Tak ma napadlo, či by sme nemohli zapojiť do riešenia gudronových jám mládež, študentov techniky , chemikov, krajinárov. 

Pôvodné projekty  gudronových jám ich umiestnili na svahoch  nad obcou. Vytvorili jamy do ktorých sa zvažovali z jednej alebo dvoch strán. Tým sa zmešila možnosť prítoku zrážkovej vody. Zostávajúce svahy boli odvodnené priekopami po obvode nádrží. Celé to bolo založené na premise, že odpar je na našom území vyšší ako zrážky.  Zamedzením prítoku z okolia malo byť znemožnené nadmerné dvíhanie hladiny. Pravdepodobne zostali neriešené dva problémy, odpar z hladiny je znemožnený plávajúcou vrstvou chemikálií a chemikálie vylučujú zapáchajúce plyny. To sa zvyšuje vplyvom insolácie, stúpajúca teplota zvyšuje tvorbu zapáchajúcich plynov.

 Čo s tým má mládež?  Mám taký sen, urobiť letný tábor s dlhodobým workshopom, vyčistiť jarky, odstrániť nálety, a hlavne položiť na hladinu gudronov plávajúce rohože osadené vodnými rastlinami. Rastliny by určili a dopestovali v Nitre, konštrukcie ostrovov navrhli v Bratislave, stretli by sa v Predajnej a spoločne ukázali, že to vedia.  Malá odmena by  len posilnila vzťahy so Slovenskom.

Celý náklad by neprekročil ani zlomok toho, čo je teraz na to určené.

Čo na to pán  predseda vlády?

 Vieme si pomôcť aj sami?

V predošlom príspevku som popísal stav konečného stupňa čistenia splaškových vôd v obciach presnejšie potrebu vybudovania ČOV. Orientoval som sa len na obce, ktoré majú v programe vysokú prioritu. 

Na vybudovanie ČOV z iniciatívy obce je potrebné dodržať postup schvaľovania v obecnom zastupiteľstve. Aj keď sa nájde iniciatívny starosta, musí presvedčiť poslancov. Tí sa rozhodujú podľa vlastných priorít, napríklad, ak už si vybudoval vlastnú ČOV, chce využiť obecné prostriedky na iné účely. A aj starosta musí pred prednesením zámeru zvážiť možnosti obce, finančné a priestorové. 

Optimálny stav je, keď obec má vhodné parcely, má vlastné finančné prostriedky a iniciatívnu obecnú radu. Čakanie na príspevok z Environmentálneho fondu je beh na dlhé trate, pritom mnohé obce by pomohli svojin obyvateľom , keby vybudovali v predstihu ČOV za vlasné prostriedky  a zvážali žumpové vody.  Ako to vysvetliť občanom?

Uveďme ako príklad obec  s najnižšou prioritou, takých je 1016, je to presne polovica všetkých obcí a má priemerne 344 obyvateľov, t.j. cca 300 adresných bodov.

Takáto obec pri priemernej spotrebe 80 l/EO,deň potrebuje cca 1000 vývozov fekálnym vozom ročne, priemerná cena za vývoz sa pohybuje od 50 do 100 €, priemer 60 €, celkový náklad  na vývoz 60 tis. €/rok.

Výpočet je idealizovaný, vozidlo nemusí byť vždy dostupné a využité, spotreba môže byť menšia alebo väčšia, ale pre naše potreby je dostatočne výpovedný.

Cena koreňovej ČOV, ktorá sa pokladá medzi ČOV za najvyššiu, by bola podľa podmienok zo skúseností  170-220 tis €. Ak sa skrátením vývoznej vzdialenosti a znížením poplatku zníži cena odvozu na 30 €/vývoz, návratnosť projektu by bola 7 rokov. Je to doba za horizontom poslanca, ale obyvateľ sa väčšinou zdrží v obci dlhšie. 

Životnosť podobných KČOV z Českej republiky je viac ako 20 rokov.  Otvorením  filtra po 15 rokoch  sa zistila kolmatácia do hľbky 15 cm, čo predstavuje cca 30 % účinnej výšky. 

Môžeme tedy s istotou konštatovať, že ďaľších 15 rokov môžu vyvážať žumpy a vytvárať rezervný fond na obnovu. 

 Vieme si pomôcť aj sami?

  Predošlé ale aj súčasné vedenie štátu sa v rozvoji zaostávajúcich oblastí života spoliehalo na príspevky EÚ ktoré nevieme reálne využiť. 

Príprava a realizácia sú podmienené množstvom predpisov ktoré sťažujú orientáciu a spomaľujú realizáciu. 

Delegovaním právomocí na samosprávy sa očakáva iniciatíva zdola. To je správny postup, pokiaľ zdola očakávame informácie, ale ak ponecháme aj riešenie na ľudí, ktorí nemusia mať a ani nemajú odborné vedomosti, hraničí to s naivitou a plýtvaním. 

Popíšem to v jednej oblasti.

Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (Február 2019)*

1.2 Zvýšiť podiel čistených odpadových vôd 

Podiel obyvateľstva pripojeného na verejné vodovody a verejné kanalizácie sa zvýši budovaním novej infraštruktúry a pripájaním občanov, ktorí túto možnosť zatiaľ nevyužili. Tam, kde je to efektívne, sa dobuduje kanalizácia aj v aglomeráciách s menej ako 2 000 ekvivalentnými obyvateľmi aj v aglomeráciách, ktoré mali doteraz obmedzené možnosti získať finančný príspevok. Prioritne sa tak stane v chránených vodohospodárskych oblastiach, či na územiach s rozsiahlym znečistením. Napriek možnosti sa množstvo obyvateľov z rôznych príčin stále nepripája na verejnú kanalizáciu. Výrazne sa preto posilní inštitút evidencie a kontroly. Slovensko tak zvýši mieru pripojenia obyvateľstva k čistiarňam odpadových vôd a do roku 2030 dosiahnu aglomerácie s viac ako 2 000 ekvivalentnými obyvateľmi 100 % a aglomerácie s nižším počtom ekvivalentných obyvateľov 50 % odvádzanie a čistenie odpadových vôd. V menších obciach je problém nákladovej efektívnosti viditeľnejší ako vo väčších 10 aglomeráciách, čo môže znamenať aj výstavbu menších a menej efektívnych ČOV, ktoré napriek tomu povedú k zlepšeniu stavu povrchových vôd. Ak to umožnia lokálne a regionálne podmienky, Slovensko bude využívať inovatívnu (aj prírode blízku) infraštruktúru (napr. vegetačné, membránové, kontajnerové ČOV apod.) a decentralizované čistenie. Zrážkové vody sú v sídlach na Slovensku väčšinou odvádzané jednotnou kanalizačnou sieťou do čistiarní, a stávajú sa tak súčasťou odpadových vôd. Optimalizácia infraštruktúry odvádzania odpadových vôd umožní zrážkové a odpadové vody zbierať oddelene.*

Ak hovoríme o 50% čistenia pre obce pod 2000 EO, je potrebné vybudovať minimálne v 678 obciach kanalizáciu a ČOV pre 675 tis. obyvateľov.

Starostovia sa chopia iniciatívy, objednajú projektovú dokumentáciu (PD), začnime len ČOV. Na jej obstaranie budú potrebovať 22 882 500 € a keď rozložíme prípravu na 7 rokov , ročne 90 projektov, pri produkcii 3 projekty za rok od jedného projektanta,  treba 30 projektantov. Autorizovaných inžinierov pre vodohodpodárske stavby je cca 160, ale reálne sa projektami ČOV zaoberá len niekoľko. Tento stav môže vytvoriť problém.

Na tento objem  stavebných prác sú v Envirofonde prostriedky, ale po piatich rokoch  platnosť projektov končí a cca 40% nevybavených uchádzačov musí proces obnoviť. 

Lenže k dnešnému dňu  (2023) tento proces ani nezačal, ešte sa len tvoria kritériá na výber projektov, realizácia celého programu za zvyšných 7 rokov je veľmi iluzórna. 

Príkladom je  "DOBUDOVANIE ZÁKLADNEJ ENVIRONMENTÁLNEJ INFRAŠTRUKTÚRY (VEREJNÉHO VODOVODU A VEREJNEJ KANALIZÁCIE) PRE 28 OBCÍ OKRESU SNINA."  

 Tento projekt začal okolo r. 2017 , a nešťastný začiatok bol podmienený  využitím skúseností projekčnej organizácie , ktorá vstupy riešila ako udržateľný rozvoj v socialistickom duchu. Potreby vyľudňovaných obcí sa brali s výhliadkou rozvoja do budúcnosti a bez prihliadnutia na existujúce zdroje. Aj keď sa správne pristupovalo k centrálnej funkcii investora, nebral sa ohľad, že takáto štruktúra neexistuje a nedá sa vybudovať bez skúseností. Nakoniec investor chcel prípravu preniesť na projektanta, pôvodný, ktorý vytváral zámer sa k tejto úlohe ani neprihlásil. Nie pre jeho neschopnosť alebo nedostatok kapacít, ale preto, že to nie je náplň projektanta. 

Nebudem ďalej rozoberať čo už bolo, skôr si myslím, že sa treba pozrieť znovu na koncepciu, prehodnotiť ciele a spôsoby a začať konať. 

A to isté sa týka splnenia úloh a dosiahnutie cieľov zo Stratégie environmentálnej politiky SR.

* zdroje údajov sú 

priorizacia_cistenie_odpadovych_vod (1).xlsx IEP MŽP SR

 

 Energetická náročnosť.

                Stále nemáme vo viac ako 2000 obciach zabezpečené čistenie použitej vody. Schválne píšem použitej, pretože odpad je delený na použiteľný , recyklovateľný  a skládkovaný, ale voda, či chceme alebo nie, vráti sa do kolobehu aj bez nášho pričinenia. A len podľa znečistenia , ktoré sme do nej vložili vzniknú následky.  V občianskom prostredí nás zaujíma len bežné znečistenie ktoré produkujeme v domácnosti alebo službách okolo nás. Má to svoje špecifické vlastnosti, ktoré sa menia s rastom požiadaviek na životnú úroveň.  S rastom životnej úrovne stúpa množstvo podporných látok, ktoré používame na spríjemnenie života a po použití sa ich zbavujeme.A očakávame, že voda nás týchto "prebytkov" zbaví. 

                 Rozvoj techniky v minulom storočí nás utvrdzoval v dojme, že všetko dokážeme presunúť kam potrebujeme s použitím strojov využívajúcich ľahko dostupné energie. Preto sa vyvýjali strojné zariadenia, ktoré prečerpávaním,odstreďovaním, lisovaním  zbavovali  na malej ploche pritekajúcu alebo prečerpávanú použitú vodu  znečistenia. Úspešnosť týchto zariadení je vysoká  a cena potrebnej  energie užívateľov nezaťažovala. 

           Nárast cien energií vedie prevádzkovateľov ale aj plánovačov z EÚ k snahe znížiť spotrebu energie. Dá sa to viacerými spôsobmi, kvalitnejšími strojnými zariadeniami, zlepšeným riadením procesu čistenia, využitím energie získanej z procesu rozkladu alebo využitím kalu. 

          Sprievodnou požiadavkou bude aj označovanie ČOV energetickým štítkom. 

A sú aj lastovičky, čo prileteli skôr, ako prišla táto  "jar"v   EU.

Je cca 20% obcí na Slovensku, ktorré môžu využiť vhodné geografické podmienky a vybudovať Koreňovú ČOV bez potreby elektrickej energie.

KČOV v Tábore Prameň je lastovička, spotreba  energie v KČOV Rakytník je tiež

hlboko pod priemerom ČOV s rovnakou kapacitou