Gudronové jamy

Minister Budaj zastavil tender respektíve ukončenú súťaž na riešenie gudronových jám v Predajnej za 40 mil. €. 

To už je za nami, jamy nevyrieši minister, ale zodpovední pracovníci. Pokračovanie bolo , že miesto 40 mil.€ na tender sa použilo 100 tis. € pre VVÚH na nákup meracieho zariadenia a asi mesiac sa robili nejaké úkony, merania, čistenie. Toľko informácie dostupné z tlače.

Voda napršala znovu, zmena nenastala.

Pravdepodobne sa hľadá ďaľšia cesta. 

Medzitým sme zmenili vládu, nastúpili noví ľudia a pán predseda vlády sa vyjadril, že chce pritiahnuť mladých ľudí zo zahraničia. To mi pripomenulo biblický príbejh o márnotratnom synovi. Ten si užil sveta, a keď sa schudobnelý vrátil, bol privítaný s otvorenou náručou. Syn, ktorý medzitým doma pracoval a otca živil bol mimo záujmu. Tak ma napadlo, či by sme nemohli zapojiť do riešenia gudronových jám mládež, študentov techniky , chemikov, krajinárov. 

Pôvodné projekty  gudronových jám ich umiestnili na svahoch  nad obcou. Vytvorili jamy do ktorých sa zvažovali z jednej alebo dvoch strán. Tým sa zmešila možnosť prítoku zrážkovej vody. Zostávajúce svahy boli odvodnené priekopami po obvode nádrží. Celé to bolo založené na premise, že odpar je na našom území vyšší ako zrážky.  Zamedzením prítoku z okolia malo byť znemožnené nadmerné dvíhanie hladiny. Pravdepodobne zostali neriešené dva problémy, odpar z hladiny je znemožnený plávajúcou vrstvou chemikálií a chemikálie vylučujú zapáchajúce plyny. To sa zvyšuje vplyvom insolácie, stúpajúca teplota zvyšuje tvorbu zapáchajúcich plynov.

 Čo s tým má mládež?  Mám taký sen, urobiť letný tábor s dlhodobým workshopom, vyčistiť jarky, odstrániť nálety, a hlavne položiť na hladinu gudronov plávajúce rohože osadené vodnými rastlinami. Rastliny by určili a dopestovali v Nitre, konštrukcie ostrovov navrhli v Bratislave, stretli by sa v Predajnej a spoločne ukázali, že to vedia.  Malá odmena by  len posilnila vzťahy so Slovenskom.

Celý náklad by neprekročil ani zlomok toho, čo je teraz na to určené.

Čo na to pán  predseda vlády?

 Vieme si pomôcť aj sami?

V predošlom príspevku som popísal stav konečného stupňa čistenia splaškových vôd v obciach presnejšie potrebu vybudovania ČOV. Orientoval som sa len na obce, ktoré majú v programe vysokú prioritu. 

Na vybudovanie ČOV z iniciatívy obce je potrebné dodržať postup schvaľovania v obecnom zastupiteľstve. Aj keď sa nájde iniciatívny starosta, musí presvedčiť poslancov. Tí sa rozhodujú podľa vlastných priorít, napríklad, ak už si vybudoval vlastnú ČOV, chce využiť obecné prostriedky na iné účely. A aj starosta musí pred prednesením zámeru zvážiť možnosti obce, finančné a priestorové. 

Optimálny stav je, keď obec má vhodné parcely, má vlastné finančné prostriedky a iniciatívnu obecnú radu. Čakanie na príspevok z Environmentálneho fondu je beh na dlhé trate, pritom mnohé obce by pomohli svojin obyvateľom , keby vybudovali v predstihu ČOV za vlasné prostriedky  a zvážali žumpové vody.  Ako to vysvetliť občanom?

Uveďme ako príklad obec  s najnižšou prioritou, takých je 1016, je to presne polovica všetkých obcí a má priemerne 344 obyvateľov, t.j. cca 300 adresných bodov.

Takáto obec pri priemernej spotrebe 80 l/EO,deň potrebuje cca 1000 vývozov fekálnym vozom ročne, priemerná cena za vývoz sa pohybuje od 50 do 100 €, priemer 60 €, celkový náklad  na vývoz 60 tis. €/rok.

Výpočet je idealizovaný, vozidlo nemusí byť vždy dostupné a využité, spotreba môže byť menšia alebo väčšia, ale pre naše potreby je dostatočne výpovedný.

Cena koreňovej ČOV, ktorá sa pokladá medzi ČOV za najvyššiu, by bola podľa podmienok zo skúseností  170-220 tis €. Ak sa skrátením vývoznej vzdialenosti a znížením poplatku zníži cena odvozu na 30 €/vývoz, návratnosť projektu by bola 7 rokov. Je to doba za horizontom poslanca, ale obyvateľ sa väčšinou zdrží v obci dlhšie. 

Životnosť podobných KČOV z Českej republiky je viac ako 20 rokov.  Otvorením  filtra po 15 rokoch  sa zistila kolmatácia do hľbky 15 cm, čo predstavuje cca 30 % účinnej výšky. 

Môžeme tedy s istotou konštatovať, že ďaľších 15 rokov môžu vyvážať žumpy a vytvárať rezervný fond na obnovu. 

 Vieme si pomôcť aj sami?

  Predošlé ale aj súčasné vedenie štátu sa v rozvoji zaostávajúcich oblastí života spoliehalo na príspevky EÚ ktoré nevieme reálne využiť. 

Príprava a realizácia sú podmienené množstvom predpisov ktoré sťažujú orientáciu a spomaľujú realizáciu. 

Delegovaním právomocí na samosprávy sa očakáva iniciatíva zdola. To je správny postup, pokiaľ zdola očakávame informácie, ale ak ponecháme aj riešenie na ľudí, ktorí nemusia mať a ani nemajú odborné vedomosti, hraničí to s naivitou a plýtvaním. 

Popíšem to v jednej oblasti.

Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (Február 2019)*

1.2 Zvýšiť podiel čistených odpadových vôd 

Podiel obyvateľstva pripojeného na verejné vodovody a verejné kanalizácie sa zvýši budovaním novej infraštruktúry a pripájaním občanov, ktorí túto možnosť zatiaľ nevyužili. Tam, kde je to efektívne, sa dobuduje kanalizácia aj v aglomeráciách s menej ako 2 000 ekvivalentnými obyvateľmi aj v aglomeráciách, ktoré mali doteraz obmedzené možnosti získať finančný príspevok. Prioritne sa tak stane v chránených vodohospodárskych oblastiach, či na územiach s rozsiahlym znečistením. Napriek možnosti sa množstvo obyvateľov z rôznych príčin stále nepripája na verejnú kanalizáciu. Výrazne sa preto posilní inštitút evidencie a kontroly. Slovensko tak zvýši mieru pripojenia obyvateľstva k čistiarňam odpadových vôd a do roku 2030 dosiahnu aglomerácie s viac ako 2 000 ekvivalentnými obyvateľmi 100 % a aglomerácie s nižším počtom ekvivalentných obyvateľov 50 % odvádzanie a čistenie odpadových vôd. V menších obciach je problém nákladovej efektívnosti viditeľnejší ako vo väčších 10 aglomeráciách, čo môže znamenať aj výstavbu menších a menej efektívnych ČOV, ktoré napriek tomu povedú k zlepšeniu stavu povrchových vôd. Ak to umožnia lokálne a regionálne podmienky, Slovensko bude využívať inovatívnu (aj prírode blízku) infraštruktúru (napr. vegetačné, membránové, kontajnerové ČOV apod.) a decentralizované čistenie. Zrážkové vody sú v sídlach na Slovensku väčšinou odvádzané jednotnou kanalizačnou sieťou do čistiarní, a stávajú sa tak súčasťou odpadových vôd. Optimalizácia infraštruktúry odvádzania odpadových vôd umožní zrážkové a odpadové vody zbierať oddelene.*

Ak hovoríme o 50% čistenia pre obce pod 2000 EO, je potrebné vybudovať minimálne v 678 obciach kanalizáciu a ČOV pre 675 tis. obyvateľov.

Starostovia sa chopia iniciatívy, objednajú projektovú dokumentáciu (PD), začnime len ČOV. Na jej obstaranie budú potrebovať 22 882 500 € a keď rozložíme prípravu na 7 rokov , ročne 90 projektov, pri produkcii 3 projekty za rok od jedného projektanta,  treba 30 projektantov. Autorizovaných inžinierov pre vodohodpodárske stavby je cca 160, ale reálne sa projektami ČOV zaoberá len niekoľko. Tento stav môže vytvoriť problém.

Na tento objem  stavebných prác sú v Envirofonde prostriedky, ale po piatich rokoch  platnosť projektov končí a cca 40% nevybavených uchádzačov musí proces obnoviť. 

Lenže k dnešnému dňu  (2023) tento proces ani nezačal, ešte sa len tvoria kritériá na výber projektov, realizácia celého programu za zvyšných 7 rokov je veľmi iluzórna. 

Príkladom je  "DOBUDOVANIE ZÁKLADNEJ ENVIRONMENTÁLNEJ INFRAŠTRUKTÚRY (VEREJNÉHO VODOVODU A VEREJNEJ KANALIZÁCIE) PRE 28 OBCÍ OKRESU SNINA."  

 Tento projekt začal okolo r. 2017 , a nešťastný začiatok bol podmienený  využitím skúseností projekčnej organizácie , ktorá vstupy riešila ako udržateľný rozvoj v socialistickom duchu. Potreby vyľudňovaných obcí sa brali s výhliadkou rozvoja do budúcnosti a bez prihliadnutia na existujúce zdroje. Aj keď sa správne pristupovalo k centrálnej funkcii investora, nebral sa ohľad, že takáto štruktúra neexistuje a nedá sa vybudovať bez skúseností. Nakoniec investor chcel prípravu preniesť na projektanta, pôvodný, ktorý vytváral zámer sa k tejto úlohe ani neprihlásil. Nie pre jeho neschopnosť alebo nedostatok kapacít, ale preto, že to nie je náplň projektanta. 

Nebudem ďalej rozoberať čo už bolo, skôr si myslím, že sa treba pozrieť znovu na koncepciu, prehodnotiť ciele a spôsoby a začať konať. 

A to isté sa týka splnenia úloh a dosiahnutie cieľov zo Stratégie environmentálnej politiky SR.

* zdroje údajov sú 

priorizacia_cistenie_odpadovych_vod (1).xlsx IEP MŽP SR