Posunuli sme sa? 

     Posledný príspevok som písal plný optimizmu, vznikla skupina na úpravu nariadenia vlády č.  269 z 25. mája 2010, ktorým sa stanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd. Nariadenie určuje limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia  odpadových vôd a osobitných vôd vypúšťaných do povrchových  a podzemných vôd.  Už v čase vydania  bola úroveň požiadaviek na hony vzdialená úrovni okolitých krajín, naviac požadovala výstupy, ktoré sa nedali dosiahnuť ani v laboratórnych podmienkach. 

 Úroveň neprekvapuje, ministerstvo sa kreovalo z nových ľudí, výber bol obmedzený , úroveň primeraná odmeňovaniu. Určitý čas diktovala úroveň požiadaviek na predpisy osoba, ktorá nemala ani príslušné vzdelanie, ani prax. Ale tragédiou je až stav, že aj po odchode nemá nikto z kompetentných odvahu pozrieť sa na problém a riešiť ho.  Svedčí o tom aj plán na ozdravenie Slovenska, kanalizácie sú odsunuté. 

Len perlička, ako sa staralo predošlé vedenie štátu o občanov, v okolitých štátoch staviteľ rodinného domu dostal príspevok na stavbu ČOV, prípojka z verejného vodovodu a kanalizácie bola súčasťou výstavby týchto zariadení (Česko), u nás to bol náklad pripojovanej nehnuteľnosti, čo spôsobuje aj oneskorené pripojovanie obyvateľov na verejnú kanalizáciu.

 Na Slovensku zostalo bez prístupu ku kanalizácii cca 33% obyvateľov, náklady na aspoň 95% splnenie požiadavky sú odhadnuté na 1,5 miliardy €, do toho sa súkromné vodárne už nehrnú, naviac ešte ich možno čaká vracanie peňazí z predražených kanalizácií budovaných 2010-2018 ku ktorým sa nepripojil predpokladaný počet obyvateľov.

Na Slovensku treba odkanalizovať viac ako 2000 obcí a polovica existujúcich  centrálnych ČOV  nespľňa požiadavky nar. vl. č. 269/2010 Z.z.  

Koncepciu  riešenia tohoto problému nepredložil ani  Výzkumný ústav vodného hospodárstva (VÚVH),  ani  Slovenský vodohospodársky podnik (SVP)  a ani ministerstvá so svojimi inštitútmi (EI, HzP) . Spracovali zopár kompilátov na úrovni bakalárskej práce, ale tam to skončilo.

   Riešenie takejto akcie je náročnejšie ako investičná akcia Jaguár alebo Gabčíkovo, Tie sú sústredené na relatívne malej ploche a na jej uskutočnenie sa dá použiť kvalifikovaný tím, či už komerčnej organizácie alebo štátneho aparátu. 

Očakávať, že pri súčasných nárokoch na povoľovací proces, verejné obstarávanie, budú starostovia schopní túto úlohu zvládnuť je  naivné. 

 Takže zapáchajúce dediny ešte dlho zostanú charakteristickým  znakom nášho vidieka.

Možno by stačilo osloviť vysoké školy aby svoje programy doplnili o výučbu konštruovania ČOV, zapojili študentov do vyhľadávania vhodných priestorov aj vo forme bakalárskych alebo ročníkových prác, usporiadaním letných workšopov. (Na budovaní koreňovej ČOV v tábore Prameň sa zúčastnili študenti z Írska)

 Výstavba samotnej vegetačnej ČOV nie je náročná, zvládli by ju domáci dodávatelia. 

A finacovanie ?  Som presvedčený, že obyvateľstvo by sa pripojilo, súčasné náklady na vývoz sú oveľa vyššie ako príspevok na ČOV, naviac, ak by sa našli aj prostriedky z EÚ.

No a k meritu veci, práce na zmene znenia nariadenia č.269/2010 začali v II. Q, k dnešnému dňu je text nedokončený, práca, ktorá sa môže urobiť za pár týždňov tento rok už nebude ukončená. Nízka produktivita nemusí byť len pojem pre prácu robotníka, pardon, operátora.

Ale rok uzatvorím s čistým štítom,  príručku na budovanie  KČOV som doplnil o návod na vertikálnu ČOV, chcel som vsunúť aj bezodtokovú ČOV, ale na ministerstve sa mi snažili vysvetliť, že mám počkať, v tejto zmene nariadenia ešte tento spôsob nebude usmernený. A to som ešte nežiadal o doplnenie ďaľších systémov , ktoré už vo svete používajú, alebo vznikajú.

 Predošlý minister  MŽP  mal snahu niečo v oblasti čistenia odpadových vôd zmeniť, nedotiahol to do konca, súčasný zdedil predošlý aparát a ten sa ťažko preorientuje zo dňa na deň, ešte včera dával pokyny ako to brzdiť a dnes zmenia smer a budú to doporučovať?

 Pokus o zmenu smerovania na MŽP je, počkáme na výsledok.

Ale je tu aj prvý úspech .

Súkromný investor, Detská misia v tábore Prameň postavila vegetačnú ČOV s progresívnymi prvkami, prakticky najmodernejšiu vo V4. V čistení odpadovej vody sme skoro na konci EÚ, ale tu sme aspoň vo V4 prví.  Na vedomie ju zobrali aj pracovníci ministerstva a Výzkumného ústavu VH, prišli na kolaudáciu. A dúfam, že ich to nakriatlo uvažovať o zapojení do systému čistenia vôd u nás.

Aktivisti Klimatického klubu SK pán Martin Kováč v spolupráci so staviteľom a prevádzkovateľom Ing. Igorom Pankúchom urobili informačné video, 

                https://www.youtube.com/watch?v=34PQROJgZYQ&authuser=0, , 

je to príspevok v propagácii za ktorý im ďakujem.

 A chystajú sa aj ďaľšie zmeny, medzi podnetmi pri spracúvaní vyhlášky o prevádzke MBČOV (mechanicko - biologických ČOV) je aj generálny pardon pre načierno postavené ČOV. Výrobcovia sa aspoň teraz zbadali a chcú svojich zákazníkov podporiť, ale je aj spoločenská požiadavka, aby tí, čo zlepšovali prostredie napriek nedostatkom legislatívy neboli trestaní.

 

      Problémy s vybavením povolenia na ČOV

    Pochybujem, že má niekto chuť vracať sa v myšlienkach k nepríjemným zážitkom z vybavovania povolenia na ČOV, ale predsa  sa opýtam:

           Čo vás najviac iritovalo, prekvapilo alebo znepríjemnilo vybavenie povolenia?

      Týka sa to rovnako balených ČOV ako aj koreňových, aj keď majú aj špecifické problémy.  Nezáujem vedenia   ministerstva v minulosti  o cca 1,5 milióna   obyvateľov,     ktorí sú odkázaní na žumpy   a nevysvetliteľné komplikovanie povoľovacieho konania bolo zarážajúce.  Nekompatibilita Vodného plánu Slovenska s dielčími úpravami Vodného zákona a absencia sprievodných vyhlášok pre úradníkov, vytvorila situáciu, že aj keď sa ozvali hlasy z okresov, strach prevládol nad spoločenskou potrebou. Zmena vo vedení MŽP SR vytvorila príležitosť na vysporiadanie so zdedenou záťažou. Niektoré nezmyselné pokyny platili ešte z doby, keď ministerstvo viedli nominanti najstaršej politickej strany. 

 V čase, keď ochrana životného prostredia si vyžaduje nový prístup a má byť dosiahnutá najúčinnejšími technológiami,  je požiadavka zabudovať žumpy rozposielaná zo Slovenského vodohospodárskeho podniku ako ignorácia  pokroku. Ale je to fakt.

  Ďaľšia námietka, že 500 l , ktoré vypustí jeden RD do vsaku za deň ovplyvní manažment povodní, hovorí buď o nekompetentnosti pisateľa, jeho zmyslu pre humor, alebo výsmech žiadateľovi, so skrytou otázkou " čo teraz urobíš?"

 Termín 30 dní sa snažia dodržať, ale aby som bol objektívny, nezávidím pracovníkovi, ktorému to hodili na krk. Na Slovensku máme na výber, potrebujeme buď 2000 obecných ČOV, alebo 500 tis. domových.

    Zmena Vodného zákona o vývoze žúmp podnieti záujem o ČOV, znamená to že množstvo vyjadrení bude stúpať rádovo. Počet úradníkov nie. Výsledok netreba pripomínať.

     Posielam projekty po celom Slovensku, požiadal som úradníkov aby pomohli definovať problémy alebo nejasnosti, mám ale pocit, že obavy o prácu im zväzujú ruky. Tak sa spolieham, že Tí, čo už povolenie majú získali aj imunitu a mohli by sa ozvať a pomôcť ostatným.

Náklady na odber a skúšanie vzoriek vyčistenej odpadovej vody

Podľa údajov ŠÚ SR http://sodb.infostat.sk/sodb_19212001/slovak/2001/format.htm

Sčítania obyvateľov, domov a bytov bol   k r. 20001 takýto stav vybavenosti bytového fondu.

Vybavenie Počet bytov osôb v bytoch Bytov spolu 1 665 536 5 298 937 z toho: http://www.snas.sk/   s plynom zo siete 1 245 417 3 948 785   s vodovodom     v byte     mimo bytu     bez vodovodu     nezistené     1 577 562 5 038 525 10 368 28 740 47 936 144 745 29 670 86 927   s kanalizáciou     prípojka na kanal. sieť     septik (žumpa)     1 003 581 2 995 007 534 183 1 921 453   so splach. záchodom 1 464 422 4 713 612   s kúpeľňou alebo sprch. kútom 1 546 023 4 955 435

 

Podľa týchto údajov  viac ako tretina obyvateľov nemala prístup k verejnej kanalizácii. Napr. Rakúsko malo tento problém vyriešený v r. 1980. K 1.1.2020 tento stav klesol len málo, stále osciluje okolo 1/3.

Počet  obyvateľov pripojených na kanalizáciu od r. 2001 sa dá dosledovať,  ale počet  novo-postavených domov nenapojených na kanalizáciu nie, takže uvažovať o potrebe 500 tis. MČOV  je reálne .

Predpokladajme, že za budúcich 10 rokov postavíme ČOV pre obce v počet 300  z potrebných 1800, stále bude možnosť rýchlejšie   budovať    MČOV.

Stojíme tak pred problémom ako zabezpečiť kontrolu vypúšťania  vyčistenej odpadovej vody?

Súčasný stav požaduje  akreditovaný  odber  a skúšku v akreditovanom laboratóriu. Dostupnosť laboratórií sa dá zistiť na stránke  http://www.snas.sk, ale laik má problém určiť správne laboratórium.

Skúsim vyhodnotiť ekonomický dopad na užívateľa z dostupných podkladov.

Č. povolenia:  OU-XX-OSZP -2019/011556

Okres a lokalitu pre ochranu skutočného investora vynechám. Pokračujem až bodmi týkajúcimi sa limitov a odberu

2. Povolené limity  BSK₅   p-25            m- 50                                  NL        p-25           m- 50

3. miesto vypúšťania  vsak

4. Miesto odberu, početnosť   odberu, spôsob odberu vzoriek a spôsob kontroly:

a) Odber vzoriek vykonávať na prítoku v RŠ a odtoku z ČOV v KŠ. Čas odberu vzoriek má čo najlepšie charakterizovať  činnosť ČOV, čas odberu zaznamenávať v prevádzkovom denníku ČOV.

b) Početnosť a spôsob odberov: 12 vzoriek ročne rovnomerne počas skúšobnej prevádzky v trvaní 1 roka, t.j. 1 vzorka mesačne, hodnoty „m“ aj „p“ sledovať v bodových vzorkách.

c) Odbery vzoriek a ich rozbory vykonávať v akreditovaných laboratóriách.

 Body 5-6 hovoria o texte vyhl. 269/2010 Z.z.

7. Výsledky meraní odpadových vôd predkladať 4x ročne v písomnej forme orgánu štátnej vodnej správy (ŠVS) k termínu 10 dní po uplynutí každého štvťroka od kolaudácie vodnej stavby.

Čo teda čaká užívateľa?

Jeden odber pre dve skúšky akreditovaným laboratóriom stojí  povedzme  O=30€ (15+15 km+ 1 HZS 15€), skúška BSK₅    30€, NL   20€,

Počet skúšok            S  = 12*2=24  

Spolu    náklady     n =  (O+BSK₅+NL)* S  = (30+30+20)*24= 1920 €

Celkový predpokladaný odber vody  3EO*80 l*365/1000 =  87,6  m³

Počas prvého roku prevádzky sú náklady na odvádzanie splaškovej vody  pri verejnej kanalizácii v danej lokalite spoplatnené sumou 1,3€/m³  , takže náklady ostatných obyvateľov mesta by boli 113,88 €.

 V druhom roku pri veľmi benevolentnom prístupe pracovníka ŠVS by boli podľa vyhl.269/2010 Z.z.

Veľkosť zdroja (EO)                Počet odberov

do 50                                          2 vzorky ročne ^{vzorka a})

 Keby opätovne pracovník ŠVS požadoval odber pred a za filtrom ,boli  by náklady

N = =  (O+BSK5+NL)*S  =   80* 4 = 320 €.

Aj táto suma  značne prevyšuje náklady občana bývajúceho v tom istom meste, ale pripojeného na verejnú kanalizáciu. 

Ešte nepriaznivejší stav vytvára pojem „aglomerácia“, kde požiadavky na kvalitu MDČOV sú rovnaké čo sa týka účinnosti, ako na centrálnu ČOV.

Je východisko z tejto situácie?

Koncepcia sledovania kvality vyčistenej vody a postavené kritériá pochádzajú z prvej polovice minulého storočia, keď  možnosti   laboratórií boli na inej úrovni a prenos dát neexistoval vôbec.Je viacero  ukazovateľov, ktoré priamo alebo nepriamo  určujú stupeň vyčistenia odpadovej vody, v súčasnej situácii sú tri  hlavné , CHSK, BSK₅ a NL, pri malých DČOV sa uplatňuje len jedna -BSK₅.

Požiadavka na odstraňovanie fosforu  a dusíka sa uplatňuje až pri ČOV nad  10000EO, aj keď sú to eutrofné  prvky ktoré  podporujú rast rias a znižovanie obsahu kyslíku vo vode.

  Znamená to, že aj dobre fungujúca domová ČOV pri vyústení do potoka spôsobí zazelenenie, a zhoršenie prostredia pre živočíchy.

   Posledné vety sa netýkajú koreňových ČOV, ta sa fosfor čiastočne odstraňuje rastlinami, ale problematika skúšok je zhodná pre intenzívne aj extenzívne spôsoby čistenia.

   Je na zváženie, či nepoužiť vyhodnocovanie iných veličín, ktoré sa dajú merať oveľa jednoduchšie.  

To už je na pracovníkoch MŽP SR ako tento problém uchopia, či sa budeme ďalej potácať   po zapáchajúcich dedinách a okrajoch miest, alebo vykročíme do 21. storočia zarovno s vyspelými krajinami. 

Teraz sme na čestnom predposlednom mieste dvadsaťosmičky.

Bezvsaková KČOV

        Posledný pokus MŽP SR znemožniť decentralizované čistenie v lokálnych ČOV viedol k vsunutiu vyjadrenia Slovenského vodohodpodárskeho podniku (SVP) do povoľovacieho konania. Nie všetky pozemky a stavby majú kontakt s recipientom, ďaľšia možnosť je vyústenie do vsaku. A tu sa dostáva konanie MŽP SR do rozporu so zákonom. Zákon vyžaduje pred zhotovením projektu predložiť vyjadrenie odborne spôsobilej osoby k zaústeniu do spodných vôd.  No a k tomuto vyjadreniu (hydrogeologickému posudku  HGP) ešte požaduje MŽP SR  stanovisko   pracovníka  SVP. Odhliadnuc od toho, či má vyššiu kvalifikáciu a či je takéto vyjadrenie niekde ako posúdenie zakotvené,  je to vnútorná záležitosť , ak sa úradník nevie rozhodnúť, či je HGP dostatočný, nech sa obráti na SVP, ale prečo to požadovať od investora?

       Nie je ani v kapacitných možnostiach SVP zvládnuť túto povinosť, a aj preto sa utieka k možnosti, že sa vyjadruje len k osobne požadovaným prípadom. Ostatní počkajú, alebo sa požiadavka bez odôvodnenia zamietne. My, ako národ holubičí neideme následne za právnikom s požiadavkou náhrady škody za znehodnotenú prácu, ale väčšinou len nadávame na systém. 

      Ale sú aj prípady, keď investor v dobrom rozmare kúpi pozemok a až potom zistí, že je v ochrannom pásme alebo sú tam iné dôvody , prečo vsak nie je možný , napr puklinové podložie.

         Súčasne platná európska norma sa s týmito špecifickými problémami nezaoberá, ale Dánsko je krajina, kde na väčšine vidieckeho prostredia je hladina spodnej vody vyššie ako -1,5 m. A táto spodná voda je aj jediný zdroj pitnej vody. U nás sa rešpektuje alebo uplatňuje zásada vzdialenosti ČOV od studne, ale táto podmienka sa tam nedá dodržať. Neviem ako tento problém riešili gazdovia v Dánsku predtým, ale pred dvadsiatimi rokmi začali  Dáni stavať bezvsakové ČOV, po desiatich rokoch prevádzky sa táto forma dostala do stavebných predpisov a ich použitie je samozrejmosťou.

 Na akom princípe to funguje?

        Odpadová voda sa najskôr známym  spôsobom usadí v septiku. Tu sa oddelí časť nerozpustných látok a prejde do kalu. Zvyšok -  tekutá zložka, sa vypustí do nádrže osadenej rýchlorastúcimi drevinami. Tu sa voda odparí a nerozpustné látky  zostanú ako zdroj živín pre stromy. 

       Podmienky návrhu sú lokálne, musí sa overiť množstvo zrážok, navrhnúť odparovacia plocha, hľbka, spôsob kontroly. 

      Dreviny sa vysádzajú na dlhú dobu, ťažia sa postupne raz dva dva roky, drevo je vhodné na košikárske výrobky alebo ako palivo.

       Častým argumentom proti vsaku je spôsob vyhodnocovania odberov. Zákon požaduje akreditovaný odber, ( pri zlievanej vzorke by to bol 24 hodinový pobyt pri ČOV) a akreditované laboratórium. Sú oblasti Slovenska , kde tieto laboratóriá nemajú a ešte nedávno vozili vzorky z Rimavskej Soboty do Turčianskych Teplíc. A mám aj vodoprávne rozhodnutie, kde požaduje vodná správa 12 skúšok do roka pred KČOV a 12 skúšok na výstupe z KČOV. Ako dizertačnú prácu MPh by som to chápal, ale akú vypovedaciu schopnosť má skúška pred KČOV mi nikto nevysvetlil.

        Tieto prehnané požiadavky stavali KČOV do vsaku do nevýhody voči iným spôsobom čistenia, finančne až nad odvoz žumpy. 

           Pri bezvsakovej ČOV stoja úradníci pred rozhodnutím ako sledovať účinnosť , ako preukazovať, že nepoškodzuje životné prostredie. Ale mohli by to zistiť v Dánsku.

Pôdorys odparovacieho poľa

Rez odparovacím poľom

       

  Prvý   lamelový  separátor  odpadovej  komunálnej   vody      na   Slovensku

          Blízko Papierničky  známej z afér p. Mečiara, je nenápadný  areál s malými chatkami, Detský tábor Prameň. Tábor prechádza premenou, obnova tábora sa orientuje na zníženie prevádzkových nákladov, zvýšenie estetickej úrovne  a udržanie  kvality životného prostredia.

Pri vstup do areálu je sú nenápadné štrkové plochy na dvoch úrovniach a pár poklopov šachiet.

Jedna z nádrží obsahuje lamelový separátor. Tento systém bol na Slovensku použitý prvý raz. Vo svete je to bežne používaný systém pre zvýšenie účinností usadzovacích nádrží. 

V začiatkoch vývoja čiastiacich zariadení odpadovej vody bola Emšerská nádrž,(studňa) valcová nádoba  s prepážkami, ktorá dlhým zdržaním umožnila znížiť obsah nerozpustných látok odtekajúcich do recipientu alebo vsaku. Požiadavka na pomer priemeru a výšky neumožňovala použitie pre väčšie prietoky.

Neskôr vznikla  nádoba kubického tvaru, štrbinová nádrž. Umožňovala väčší prietok ale účinnosť bola rovnaká. Základným princípom bolo oddelenie usadzovacieho a vyhnívacieho priestoru prekrývajúcimi sa stenami so 60°sklonom.  60°sklon bol volený pre zamedzenie usadzovania kalu na stenách oddeľujúcich priestory.

Ani toto riešenie nezvýšilo usadovaciu schopnosť zariadenia. Vývoj brzdili hlavne technologické možnosti stavbárov, agresivita odpadovej vody vyžadovala veľké krytie výztuže a tým aj hrubé steny železobetónových prvkov. Naviac, boli pracné a  teda aj drahé. 

Čistenie odpadovej vody je relatívne stabilné prostredie kde sa investície plánujú dlhodobo, dajú sa zanedbávať, ich príprava vyžaduje odborníkov a tí v medzičasoch nemajú náplň. Preto sa vyvíjali veľké čistiarne, kde sa projekčné náklady rozpustili v investícii. To u malých nebolo možné, Vývoj menších ČOV robili viac výrobcovia strojných zariadení s malou spoluúčasťou odborníkov z iných odborov. 

Aj na technických univerzitách sa posudzovali projekty ČOV ako "málo technické". 

Priemysel s pružnou obmenou orientácie a zmeny výroby potreboval vyriešiť oddelovanie   roztokov obohatených tuhými látkami a vyvinul lamelový separátor. Je to štrbinová nádrž, ale miesto jednej alebo dvoch  štrbín ich skladá väčšie množstvo. Umožnilo to najmä využitie plastov. Lamelové separátory rýchlo prenikli do prípravy (výroby) pitnej vody pre vysokú účinnosť, ale paradoxne aj keď prípravu pitnej vody a čistenie odpadovej vody prebieha obvykle u jedného rezortu, do čistenia odpadovej vody sa lamelové separátory nedostali. 

                                            Lamely pospájané do kompaktného telesa

Vo svete  vývoj prebiehal ináč, ale aj v USA vznikla prvá firma pred cca 10 rokmi ako požiadavka na zvýšenie účinnosti usadzovacích nádrží pri jestvujúcich čistiarňach.

U nás treba vybudovať minimálne 500 až 1500  väčších ČOV, usadzovacie nádrže musia byť predradené pred každú z rôznych použiteľných technológií. Prevádzkové hodnotenie môže začať práve na tejto malej  KČOV .

                                              Odtokové potrubie nad separátorom

     Pohľad na rozostavanú KČOV, vľavo lamelový separátor

Nejasný postoj  k povolovaniu  KČOV na MŽP SR sa prejavuje aj v tom, že síce vláda podporila pilotné projekty  v dvoch obciach, ale na porade MŽP SR pre úradníkov z okresov bol daný ústny príkaz  komplikovať povolenie rôznymi vyjadreniami, napr. vyjadrením SVP aj ku KČOV zaústenou do vsaku.

Rozoberiem konkrétnu situáciu , citujem:   Na úrade sa mi čudujú prečo idem budovať KČOV a odrádzajú ma od toho. Chcem si však overiť jedno  tvrdenie. Odovzdávanie vzoriek vody je 3 krát ročne? Samotný odber vraj musí vykonávať autorizovaná osoba ktorá to samozrejme zadarmo nerobí. Koniec citátu

Pozrime sa preto na realitu.

Porovnanie  prevádzkových nákladov žumpy a KČOV

Použijem štandardný podklad zo sprievodnej správy projektu:

Objekt  5EO , denná spotreba  675 l, ročná spotreba  246375 l, t.j.  246 m³

V spotrebe je započítaná aj voda, ktorá sa do žumpy nedostane, ale doklad na jej likvidáciu bude potrebný.

Fekálne vozidlo  9 m³                   246/9  = 27 vývozov.

27 vývozov po 26 €  = 702 €

Reálne je spotreba nižšia, podľa údaju nižšie 60m3/rok (predpokladám 2EO)

6 vývozov x  26€  =    156 €

Cena jedného vývozu sa môže podľa vzdialenosti, druhu vývozu veľmi líšiť, ale začína na 26€ pri vývozoch dotovaných obcami až po 100 € a viac .

Zmenou Vodného zákona vývoz žumpy môže robiť len odborne spôsobilá osoba, poľnohospodárske družstvá tieto oprávnenia nemajú, súkromné osoby len obmedzene, zostávajú vodárne.  SVS už upravilo cenník na vývoz žúmp, samozrejme smerom nahor.

Citujem texty z fóra MS :

-Mám žumpu a jedine čo sa u mňa zmenilo je to, že firma ktorá to doteraz vyvážala vedela prísť za 2-3 týždne od nahlásenia ale po novom u nás môže vyvážať žumpu len VVS. U nich to trvá tak 6 týždňov čo môže byť problém pri menších žumpách. Samozrejme sú o 15€ drahší.

-ja som v SVS a platím 26 Eur za vývoz ,od objednania asi týždeň vozí sa asi 5 km odo mňa do čističky, zatiaľ stačí jedna faktúra do roka, no kopa ľudí nemá žiadnu a pokuty zatiaľ nikto neplatí

 Keď  to zhrniem a zoberiem do úvahy minimalistické poňatie , ročný náklad sa pohybuje od

156 €  (pri plnom obsadení domu 700€ )po 1500 € a viac.

Odber vzorky z ČOV robí odborne spôsobilá osoba a skúšky akreditované laboratórium rovnako ako vývoz žumpy.

Náklady na akreditovaný odber sú podmienené vzdialenosťou ale pri cene 0,3 €/km a vzdialenosti do 20 km sú 6 €, čas potrebný na odber a cesta 1 h , takže počítajme  20 €/ odber. Cena vzorky z labáku sa pohybuje od 30 € vyššie, jeden odber a vzorka cena začína od 50 €.

Pri základnej požiadavke 2 odbery ročne je to 100 €.

Variabilita rozhodnutí a podmienok zapríčiňuje veľký rozptyl, preto moje údaje pokladám za miniálne.

Aj tak porovnanie nákladov na prevádzku žumpy a ČOV  navádza na použitie  ČOV, stabilita prevádzky KČOV je ďalším  faktorom pri rozhodovaní.