Centrálne alebo decentralizované čistenie odpadovej vody?

Vo výzve Envirofondu z decembra 2023 na nakladanie s vodami je účel popísaný ako :Výstavba stokovej siete, čistiarní odpadových vôd, decentralizovaných systémov  nakladania s komunálnymi odpadovými vodami a vodovodov v aglomeráciách do  2 000 EO v chránených vodohospodárskych oblastiach mimo dobiehajúcich regiónov.

Zaujal ma pojem  „decentralizovaných systémov  nakladania s komunálnymi odpadovými vodami“,pretože účastníkom výzvy môžu byť len obce zo zoznamu a projekty na takýto spôsob čistenia nikto nepripravoval. Naviac , nie je právny rámec na umiestňovanie decentralizovaného systému na súkromnom pozemku .

Existuje rozsiahly elaborát „Priorizácia čistenia odpadových vôd“ (PČOV) spracovaná IEP (inštitút enviromentálnej politiky ),kde sú obce zaradené podľa stupňa dôležitosti a súčasného stavu. Materiál vychádza pravdepodobne z údajov VÚC a tie sú nedostatočné. Aj napriek chybám vyberiem jeden príklad pre objasnenie, čo by priniesol decentralizovaný systém ČOV.

Vyberám obec Trebichava  v Bánoveckom okrese. V (PČOV) je obec zaradená s najnižšou prioritou, má 33-43 obyvateľov a v zastavanom území 40 adresných bodov. Podľa údaju z tabuľky ČOV v obci je. Údaj vyplýva asi z plánu rozvoja kanalizácií VÚC, kde je plánované napojenie na CČOV v Timoradzi, vzdialenej 14 km cez obec Slatina n Bebravou tiež vzdialenej, ale len 5,3 km.

Na budovanie ČOV obec teda nemá pridelené prostriedky a na budovanie kanalizácie v obci v dľžke 1,5 km má obec „pridelené“ 615 tis.€, s nákladom  18 tis.€/obyvateľa. Pre napojenie na ČOV v Timoradzi potrebuje prostriedky na 5,3 km kanalizácie do Slatiny n. B. čo je odhadom  1 060 000 €. (ak je v Slatine kanalizácia).

Keby bolo teoreticky možné vybudovanie decentralizovaného čistenia odpadovej vody v obci, podľa adresných bodov (50) by bolo potrebné vybudovať 50 KČOV (MBČOV) s nákladom cca 250 tis.€, keby sa zohľadnili aj opustené objekty, ktorých je tiež asi 50, bol by náklad  500 tis.€. Odchýlku od tohto údaju vytvorí možnosť umiestnenia ĎČOV v úzkom pruhu pri potoku spájanie viacerých objektov by náklad mohlo mierne zvýšiť.

Bonusom by boli nerozkopané vozovky, nižšie prevádzkové náklady na KČOV, vyšší účinok KČOV požadovaný v chránenej vodohospodárskej oblasti. Ale náklady by stále boli nižšie, ako na centrálne čistenie.

Nedostatkom je, že ČOV umiestnené na súkromnom pozemku by vyžadovali zmluvy o nájme alebo darovaní, možnosti prístupu, úhrady prevádzkových nákladov, zodpovednosti za poškodenie, všetko situácie, ktoré naša legislatíva nerieši komplexne. Ale obdobný prípad bol aj pri stavbe vodovodov kde prípojka bola nákladom užívateľa a občania nemali prostriedky na pripojenie. V Čechách tento problém riešili už pri vyhlásení výzvy, my sme na podobné riešenie pristúpili až po rokoch.

Obec je pre situovanie v CHVO na zozname potenciálnych uchádzačov, ale nemá prostriedky na projekty ani inžiniersku činnosť, takže vyhlásenie CHVO bude brániť len drobným investorom , ktorí chcú zákon rešpektovať, ale pretože OÚ požadujú vyšší stupeň čistenia ktorý bežné MBČOV nedosahujú, budú ďalej vypúšťať žumpy do potoka.

 

 

Skúsenosti  z prevádzky verejnej  KČOV.

          Prvé návrhy malých KČOV som robil z dostupnej literatúry,  podklady z nášho územia neboli žiadne. Pokusy   budovať KČOV v deväťdesiatych  rokoch  stroskotali na troch princípoch :  1. Autori nevystihli princípy a nemali dosť informácií.   2. Prevádzku nikto odborne nesledoval a neurobil uzávery pre podklady k ďaľším stavbám.     3. Autori nevydržali nezáujem o ich činnosť a v propagácii nepokračovali..                             Aplikácie prvých KČOV boli veľmi odlišné, ale  bol použitý rovnaký prístup k riešeniu. To pri veľmi rozdielnom zaťažení prinieslo veľký rozptyl vo výsledkoch a v extrémnych prípadoch viedlo až ku kolapsu.                                                                                            KČOV  je zariadenie, ktoré využíva rovnaký princíp  „ čistenia“ ako mechanicko -biologické čistiarne, len je použité iné prostredie. S týmto elementárnym pojmom ešte dlho zvádzali súboj konzervatívni úradníci a aj akademická obec. 

       Prvá moderná KČOV bola postavená  a koludovaná  z príspevku súkromného investora  v Detskom tábore Prameň v Častej v r. 2020. Jej povoľovanie trvalo asi tri roky,  . V konštrukcii bol použitý lamelový separátor kalu. Takéto zariadenie bolo prvé vo východnej Európe, aj keď sa princíp už dlho využíva pri čistení pitnej vody.                              Návrh zariadenia bol náročný pre zložité prevádzkové podmienky. Tábor je prevádzkovaný sezónne, ale je čiastočne a cyklicky využívaný v malej miere aj mimo letnej sezóny.  Tento pricíp využívania sa používa  na turistických chatách , výsledky ich MBČOV sú žalostné. Ani kvalifikovaná obsluha nemôže ovplyvniť množstvo faktorov ktoré určujú čistiaci proces a stačí posunutie jednej hodnoty  pre zmenu ostatných .

     Povolenie na vypúšťanie vyčistenej vody určilo pdmienky na odoberanie vzoriek, pri 4 vzorkach za rok sa získa názor na funkčnosť zariadenia, ale nedáva to podrobnejší podklad pre určenie účinnosti.     

      Na posúdenie účinnsti KČOV sa podujala skupina autorov * . Po  troch rokoch pozorovania vyhodnotili odobraté vzorky a záver je „vyhovuje“ .  Medzitým sa zmenil text nar. 269/2010, ale výsledky testov vyhovujú aj novým požiadavkám.

       Pre propagáciu  KČOV je to krok dobrým smerom, v minulosti sa pri rozhovoroch záujemci pýtali:  A kde to môžeme vidieť?  Odpoveď bola: v zahraničí.   Teraz je už činnosti ďalšia obecná KČOV pre 300 EO a pri mesačných testoch sa tiež ešte nestalo, aby nevyhovela.

         

*Kolektív autorov