Podľa údajov Slovenskej agentúry pre životné prostredie väčšina nášho obyvateľstva nemá možnosť napojiť sa na verejnú kanalizáciu, pretože bývajú v obciach pod 2000 obyvateľov, a tieto nie sú povinne odkanalizované. Presun stokovej siete do súkromných rúk vedie investorov
k budovaniu náročných potrubných systémov a veľkých čistiacich staníc s odôvodnením, že sa dosiahne kvalitnejšie vyčistenie odpadových vôd. Pritom pri daždivých obdobiach dochádza
k priamemu odvádzaniu splaškových vôd do vodných tokov, pretože nie sú budované delené siete.
Skutočný dôvod ale je, že pri tvorbe ceny za odvádzanie odpadových vôd je zisk percentuálnym podielom nákladov a tieto sú vyššie pri vyšších odpisoch z drahých stavieb. To je ale problém
z iného súdka, ako likviduje splašky tá časť obyvateľstva, ktorá nemá možnosť napojiť sa na verejnú kanalizáciu?
Bežne sa využívajú dva princípy : 1. žumpa
2. čistiareň odpadových vôd
Pri použití ČOV je zákon dodržaný a riešenie je prijateľné. Ale kam sa podejú vody z preplnenej žumpy? No keď sa nad ňou zmiluje prepravca vyčerpá ju a odvezie na centrálnu ČOV. Ale neexistuje informačný systém, ktorý by objednávateľovi zaručil, že jeho dodávka skončila v ČOV a nie v najbližšom potoku, v lepšom prípade na poli. Keby úrady pristúpili k sledovaniu nakladania s týmito vodami, mohli by požadovať dokladovanie vývozu, potvrdené príjmom na centrálnej ČOV a potom by náklady bežnej štvorčlennj rodiny vyzerali nasledovne:
denná spotreba (nie normová, šetrná) 4x80 l 320 l
365x320/1000 116,8m3
jedna cisterna odvezie cca 3 m3 za približne 50EUR
t.j. 1950 EUR za rok. Suma je orientačná, podľa vzdialenosti, druhu dopravy.
Náklady na "stočné" by tak boli približne 15EUR za m3 odvezenej vody, čo je 30x viac ako stočné v mestách.
Aj náklady na prevádzku strojovej ČOV niečo stoja. Denná spotreba sa približuje k 2 kWh, t.j 700kWh za rok, cena približne 200EUR/rok.
V zákone o vodách je uvedené, že v prípade, keď nie je možné napojiť sa na kanalizačnú sieť, môže byť použitý iný spôsob čistenia. Výrobcovia ČOV propagujú svoje výrobky, investori tak získavajú podklady pre svoje rozhodovanie, ale je aj iný spôsob prirodzeného čistenia, sú nadšenci , ktorí ho propagujú, ale nie je predmetom zisku a je stále málo známy. Sú to vegetačné čistiarne, ktoré fungujú na prirodzenej schopnosti vodných rastlín odbúravať znečistenie v odpadovej vode.
Na jedného "prispievajúceho" je potrebná plocha cca 5m2. Vyčistená voda sa dá spätne použiť na zalievanie trávnika, splachovanie a pri splnení požiadaviek sa môže vypúšťať do recipientu, po našom potoka.
Je veľa kvalitných webstránok s popisom konštrukcie a činnosti takýchto čističiek, v pokračovaní stručne popíšem funkcie a spôsob zhotovenia podľa mojich skúseností.
Vegetačná čistiareň spája niekoľko funkcií, v čistiarňach sa odpadová voda prevzdušňuje, potom fitruje cez mechanické filtre a po usadení odvádza do potoka. Kal z prevzdušňovačov sa vysušuje na kalových poliach, kompostuje a používa na zahumusovanie nepoľnohospodárskych plôch. Vo vegetačnej (koreňovej) čistiarni voda po mechanickom predčistení a usadení pevných častí (žumpa) vteká do vodotesnej mokrade, kde preteká štrkovým obsahom. Rastliny vysadené
v štrku prevydušňujú obsah koreňovým systémom a rozložené odpady používajú na svoj rast. Celý proces je trochu zložitejší, zučastňujú sa na ňom mikroorganizmy a pôsobí chemický proces medzi štrkom a vodou. Odtekajúca voda po usadení môže byť použitá ako úžitková voda. Celý postup sa dá zabudovať do už vybudovaného systému odkanalizovania domu dodatočne.
Pri prestavbe domu použili prefabrikovanú žumpu. Má výhodu atestu vodotesnosti, ale nebráni vtekaniu vody zvonku pri zvýšení hladiny spodnej vody po dažďoch. Takže žumpa s pred- pokladom naplnenia po desiatich dňoch môže byť plná po dvoch dňoch. Zháňanie fekálu nie je komfortným riešením.
Pozemok je pomerne veľký a v zadnej časti pri plote je nevyužitý úval,od žumpy je vzdialený asi 30m. Čistiareň má niekoľko častí, prívodnú šachtu, z ktorej sa voda rozdeľuje do nátoku, samotné teleso tvorené štrkovou výplňou na vodotesnom podklade a ukončené je to výtokovou šachtou s regulátorom prietoku a možnosťou odberu vzoriek.k budovaniu náročných potrubných systémov a veľkých čistiacich staníc s odôvodnením, že sa dosiahne kvalitnejšie vyčistenie odpadových vôd. Pritom pri daždivých obdobiach dochádza
k priamemu odvádzaniu splaškových vôd do vodných tokov, pretože nie sú budované delené siete.
Skutočný dôvod ale je, že pri tvorbe ceny za odvádzanie odpadových vôd je zisk percentuálnym podielom nákladov a tieto sú vyššie pri vyšších odpisoch z drahých stavieb. To je ale problém
z iného súdka, ako likviduje splašky tá časť obyvateľstva, ktorá nemá možnosť napojiť sa na verejnú kanalizáciu?
Bežne sa využívajú dva princípy : 1. žumpa
2. čistiareň odpadových vôd
Pri použití ČOV je zákon dodržaný a riešenie je prijateľné. Ale kam sa podejú vody z preplnenej žumpy? No keď sa nad ňou zmiluje prepravca vyčerpá ju a odvezie na centrálnu ČOV. Ale neexistuje informačný systém, ktorý by objednávateľovi zaručil, že jeho dodávka skončila v ČOV a nie v najbližšom potoku, v lepšom prípade na poli. Keby úrady pristúpili k sledovaniu nakladania s týmito vodami, mohli by požadovať dokladovanie vývozu, potvrdené príjmom na centrálnej ČOV a potom by náklady bežnej štvorčlennj rodiny vyzerali nasledovne:
denná spotreba (nie normová, šetrná) 4x80 l 320 l
365x320/1000 116,8m3
jedna cisterna odvezie cca 3 m3 za približne 50EUR
t.j. 1950 EUR za rok. Suma je orientačná, podľa vzdialenosti, druhu dopravy.
Náklady na "stočné" by tak boli približne 15EUR za m3 odvezenej vody, čo je 30x viac ako stočné v mestách.
Aj náklady na prevádzku strojovej ČOV niečo stoja. Denná spotreba sa približuje k 2 kWh, t.j 700kWh za rok, cena približne 200EUR/rok.
V zákone o vodách je uvedené, že v prípade, keď nie je možné napojiť sa na kanalizačnú sieť, môže byť použitý iný spôsob čistenia. Výrobcovia ČOV propagujú svoje výrobky, investori tak získavajú podklady pre svoje rozhodovanie, ale je aj iný spôsob prirodzeného čistenia, sú nadšenci , ktorí ho propagujú, ale nie je predmetom zisku a je stále málo známy. Sú to vegetačné čistiarne, ktoré fungujú na prirodzenej schopnosti vodných rastlín odbúravať znečistenie v odpadovej vode.
Na jedného "prispievajúceho" je potrebná plocha cca 5m2. Vyčistená voda sa dá spätne použiť na zalievanie trávnika, splachovanie a pri splnení požiadaviek sa môže vypúšťať do recipientu, po našom potoka.
Je veľa kvalitných webstránok s popisom konštrukcie a činnosti takýchto čističiek, v pokračovaní stručne popíšem funkcie a spôsob zhotovenia podľa mojich skúseností.
Vegetačná čistiareň spája niekoľko funkcií, v čistiarňach sa odpadová voda prevzdušňuje, potom fitruje cez mechanické filtre a po usadení odvádza do potoka. Kal z prevzdušňovačov sa vysušuje na kalových poliach, kompostuje a používa na zahumusovanie nepoľnohospodárskych plôch. Vo vegetačnej (koreňovej) čistiarni voda po mechanickom predčistení a usadení pevných častí (žumpa) vteká do vodotesnej mokrade, kde preteká štrkovým obsahom. Rastliny vysadené
v štrku prevydušňujú obsah koreňovým systémom a rozložené odpady používajú na svoj rast. Celý proces je trochu zložitejší, zučastňujú sa na ňom mikroorganizmy a pôsobí chemický proces medzi štrkom a vodou. Odtekajúca voda po usadení môže byť použitá ako úžitková voda. Celý postup sa dá zabudovať do už vybudovaného systému odkanalizovania domu dodatočne.
Pri prestavbe domu použili prefabrikovanú žumpu. Má výhodu atestu vodotesnosti, ale nebráni vtekaniu vody zvonku pri zvýšení hladiny spodnej vody po dažďoch. Takže žumpa s pred- pokladom naplnenia po desiatich dňoch môže byť plná po dvoch dňoch. Zháňanie fekálu nie je komfortným riešením.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára