Centrálne alebo decentralizované čistenie odpadovej vody?

Vo výzve Envirofondu z decembra 2023 na nakladanie s vodami je účel popísaný ako :Výstavba stokovej siete, čistiarní odpadových vôd, decentralizovaných systémov  nakladania s komunálnymi odpadovými vodami a vodovodov v aglomeráciách do  2 000 EO v chránených vodohospodárskych oblastiach mimo dobiehajúcich regiónov.

Zaujal ma pojem  „decentralizovaných systémov  nakladania s komunálnymi odpadovými vodami“,pretože účastníkom výzvy môžu byť len obce zo zoznamu a projekty na takýto spôsob čistenia nikto nepripravoval. Naviac , nie je právny rámec na umiestňovanie decentralizovaného systému na súkromnom pozemku .

Existuje rozsiahly elaborát „Priorizácia čistenia odpadových vôd“ (PČOV) spracovaná IEP (inštitút enviromentálnej politiky ),kde sú obce zaradené podľa stupňa dôležitosti a súčasného stavu. Materiál vychádza pravdepodobne z údajov VÚC a tie sú nedostatočné. Aj napriek chybám vyberiem jeden príklad pre objasnenie, čo by priniesol decentralizovaný systém ČOV.

Vyberám obec Trebichava  v Bánoveckom okrese. V (PČOV) je obec zaradená s najnižšou prioritou, má 33-43 obyvateľov a v zastavanom území 40 adresných bodov. Podľa údaju z tabuľky ČOV v obci je. Údaj vyplýva asi z plánu rozvoja kanalizácií VÚC, kde je plánované napojenie na CČOV v Timoradzi, vzdialenej 14 km cez obec Slatina n Bebravou tiež vzdialenej, ale len 5,3 km.

Na budovanie ČOV obec teda nemá pridelené prostriedky a na budovanie kanalizácie v obci v dľžke 1,5 km má obec „pridelené“ 615 tis.€, s nákladom  18 tis.€/obyvateľa. Pre napojenie na ČOV v Timoradzi potrebuje prostriedky na 5,3 km kanalizácie do Slatiny n. B. čo je odhadom  1 060 000 €. (ak je v Slatine kanalizácia).

Keby bolo teoreticky možné vybudovanie decentralizovaného čistenia odpadovej vody v obci, podľa adresných bodov (50) by bolo potrebné vybudovať 50 KČOV (MBČOV) s nákladom cca 250 tis.€, keby sa zohľadnili aj opustené objekty, ktorých je tiež asi 50, bol by náklad  500 tis.€. Odchýlku od tohto údaju vytvorí možnosť umiestnenia ĎČOV v úzkom pruhu pri potoku spájanie viacerých objektov by náklad mohlo mierne zvýšiť.

Bonusom by boli nerozkopané vozovky, nižšie prevádzkové náklady na KČOV, vyšší účinok KČOV požadovaný v chránenej vodohospodárskej oblasti. Ale náklady by stále boli nižšie, ako na centrálne čistenie.

Nedostatkom je, že ČOV umiestnené na súkromnom pozemku by vyžadovali zmluvy o nájme alebo darovaní, možnosti prístupu, úhrady prevádzkových nákladov, zodpovednosti za poškodenie, všetko situácie, ktoré naša legislatíva nerieši komplexne. Ale obdobný prípad bol aj pri stavbe vodovodov kde prípojka bola nákladom užívateľa a občania nemali prostriedky na pripojenie. V Čechách tento problém riešili už pri vyhlásení výzvy, my sme na podobné riešenie pristúpili až po rokoch.

Obec je pre situovanie v CHVO na zozname potenciálnych uchádzačov, ale nemá prostriedky na projekty ani inžiniersku činnosť, takže vyhlásenie CHVO bude brániť len drobným investorom , ktorí chcú zákon rešpektovať, ale pretože OÚ požadujú vyšší stupeň čistenia ktorý bežné MBČOV nedosahujú, budú ďalej vypúšťať žumpy do potoka.