Posunuli sme sa? 

     Posledný príspevok som písal plný optimizmu, vznikla skupina na úpravu nariadenia vlády č.  269 z 25. mája 2010, ktorým sa stanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd. Nariadenie určuje limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia  odpadových vôd a osobitných vôd vypúšťaných do povrchových  a podzemných vôd.  Už v čase vydania  bola úroveň požiadaviek na hony vzdialená úrovni okolitých krajín, naviac požadovala výstupy, ktoré sa nedali dosiahnuť ani v laboratórnych podmienkach. 

 Úroveň neprekvapuje, ministerstvo sa kreovalo z nových ľudí, výber bol obmedzený , úroveň primeraná odmeňovaniu. Určitý čas diktovala úroveň požiadaviek na predpisy osoba, ktorá nemala ani príslušné vzdelanie, ani prax. Ale tragédiou je až stav, že aj po odchode nemá nikto z kompetentných odvahu pozrieť sa na problém a riešiť ho.  Svedčí o tom aj plán na ozdravenie Slovenska, kanalizácie sú odsunuté. 

Len perlička, ako sa staralo predošlé vedenie štátu o občanov, v okolitých štátoch staviteľ rodinného domu dostal príspevok na stavbu ČOV, prípojka z verejného vodovodu a kanalizácie bola súčasťou výstavby týchto zariadení (Česko), u nás to bol náklad pripojovanej nehnuteľnosti, čo spôsobuje aj oneskorené pripojovanie obyvateľov na verejnú kanalizáciu.

 Na Slovensku zostalo bez prístupu ku kanalizácii cca 33% obyvateľov, náklady na aspoň 95% splnenie požiadavky sú odhadnuté na 1,5 miliardy €, do toho sa súkromné vodárne už nehrnú, naviac ešte ich možno čaká vracanie peňazí z predražených kanalizácií budovaných 2010-2018 ku ktorým sa nepripojil predpokladaný počet obyvateľov.

Na Slovensku treba odkanalizovať viac ako 2000 obcí a polovica existujúcich  centrálnych ČOV  nespľňa požiadavky nar. vl. č. 269/2010 Z.z.  

Koncepciu  riešenia tohoto problému nepredložil ani  Výzkumný ústav vodného hospodárstva (VÚVH),  ani  Slovenský vodohospodársky podnik (SVP)  a ani ministerstvá so svojimi inštitútmi (EI, HzP) . Spracovali zopár kompilátov na úrovni bakalárskej práce, ale tam to skončilo.

   Riešenie takejto akcie je náročnejšie ako investičná akcia Jaguár alebo Gabčíkovo, Tie sú sústredené na relatívne malej ploche a na jej uskutočnenie sa dá použiť kvalifikovaný tím, či už komerčnej organizácie alebo štátneho aparátu. 

Očakávať, že pri súčasných nárokoch na povoľovací proces, verejné obstarávanie, budú starostovia schopní túto úlohu zvládnuť je  naivné. 

 Takže zapáchajúce dediny ešte dlho zostanú charakteristickým  znakom nášho vidieka.

Možno by stačilo osloviť vysoké školy aby svoje programy doplnili o výučbu konštruovania ČOV, zapojili študentov do vyhľadávania vhodných priestorov aj vo forme bakalárskych alebo ročníkových prác, usporiadaním letných workšopov. (Na budovaní koreňovej ČOV v tábore Prameň sa zúčastnili študenti z Írska)

 Výstavba samotnej vegetačnej ČOV nie je náročná, zvládli by ju domáci dodávatelia. 

A finacovanie ?  Som presvedčený, že obyvateľstvo by sa pripojilo, súčasné náklady na vývoz sú oveľa vyššie ako príspevok na ČOV, naviac, ak by sa našli aj prostriedky z EÚ.

No a k meritu veci, práce na zmene znenia nariadenia č.269/2010 začali v II. Q, k dnešnému dňu je text nedokončený, práca, ktorá sa môže urobiť za pár týždňov tento rok už nebude ukončená. Nízka produktivita nemusí byť len pojem pre prácu robotníka, pardon, operátora.

Ale rok uzatvorím s čistým štítom,  príručku na budovanie  KČOV som doplnil o návod na vertikálnu ČOV, chcel som vsunúť aj bezodtokovú ČOV, ale na ministerstve sa mi snažili vysvetliť, že mám počkať, v tejto zmene nariadenia ešte tento spôsob nebude usmernený. A to som ešte nežiadal o doplnenie ďaľších systémov , ktoré už vo svete používajú, alebo vznikajú.