Náklady na odber a skúšanie vzoriek vyčistenej odpadovej vody

Podľa údajov ŠÚ SR http://sodb.infostat.sk/sodb_19212001/slovak/2001/format.htm

Sčítania obyvateľov, domov a bytov bol   k r. 20001 takýto stav vybavenosti bytového fondu.

Vybavenie Počet bytov osôb v bytoch Bytov spolu 1 665 536 5 298 937 z toho: http://www.snas.sk/   s plynom zo siete 1 245 417 3 948 785   s vodovodom     v byte     mimo bytu     bez vodovodu     nezistené     1 577 562 5 038 525 10 368 28 740 47 936 144 745 29 670 86 927   s kanalizáciou     prípojka na kanal. sieť     septik (žumpa)     1 003 581 2 995 007 534 183 1 921 453   so splach. záchodom 1 464 422 4 713 612   s kúpeľňou alebo sprch. kútom 1 546 023 4 955 435

 

Podľa týchto údajov  viac ako tretina obyvateľov nemala prístup k verejnej kanalizácii. Napr. Rakúsko malo tento problém vyriešený v r. 1980. K 1.1.2020 tento stav klesol len málo, stále osciluje okolo 1/3.

Počet  obyvateľov pripojených na kanalizáciu od r. 2001 sa dá dosledovať,  ale počet  novo-postavených domov nenapojených na kanalizáciu nie, takže uvažovať o potrebe 500 tis. MČOV  je reálne .

Predpokladajme, že za budúcich 10 rokov postavíme ČOV pre obce v počet 300  z potrebných 1800, stále bude možnosť rýchlejšie   budovať    MČOV.

Stojíme tak pred problémom ako zabezpečiť kontrolu vypúšťania  vyčistenej odpadovej vody?

Súčasný stav požaduje  akreditovaný  odber  a skúšku v akreditovanom laboratóriu. Dostupnosť laboratórií sa dá zistiť na stránke  http://www.snas.sk, ale laik má problém určiť správne laboratórium.

Skúsim vyhodnotiť ekonomický dopad na užívateľa z dostupných podkladov.

Č. povolenia:  OU-XX-OSZP -2019/011556

Okres a lokalitu pre ochranu skutočného investora vynechám. Pokračujem až bodmi týkajúcimi sa limitov a odberu

2. Povolené limity  BSK₅   p-25            m- 50                                  NL        p-25           m- 50

3. miesto vypúšťania  vsak

4. Miesto odberu, početnosť   odberu, spôsob odberu vzoriek a spôsob kontroly:

a) Odber vzoriek vykonávať na prítoku v RŠ a odtoku z ČOV v KŠ. Čas odberu vzoriek má čo najlepšie charakterizovať  činnosť ČOV, čas odberu zaznamenávať v prevádzkovom denníku ČOV.

b) Početnosť a spôsob odberov: 12 vzoriek ročne rovnomerne počas skúšobnej prevádzky v trvaní 1 roka, t.j. 1 vzorka mesačne, hodnoty „m“ aj „p“ sledovať v bodových vzorkách.

c) Odbery vzoriek a ich rozbory vykonávať v akreditovaných laboratóriách.

 Body 5-6 hovoria o texte vyhl. 269/2010 Z.z.

7. Výsledky meraní odpadových vôd predkladať 4x ročne v písomnej forme orgánu štátnej vodnej správy (ŠVS) k termínu 10 dní po uplynutí každého štvťroka od kolaudácie vodnej stavby.

Čo teda čaká užívateľa?

Jeden odber pre dve skúšky akreditovaným laboratóriom stojí  povedzme  O=30€ (15+15 km+ 1 HZS 15€), skúška BSK₅    30€, NL   20€,

Počet skúšok            S  = 12*2=24  

Spolu    náklady     n =  (O+BSK₅+NL)* S  = (30+30+20)*24= 1920 €

Celkový predpokladaný odber vody  3EO*80 l*365/1000 =  87,6  m³

Počas prvého roku prevádzky sú náklady na odvádzanie splaškovej vody  pri verejnej kanalizácii v danej lokalite spoplatnené sumou 1,3€/m³  , takže náklady ostatných obyvateľov mesta by boli 113,88 €.

 V druhom roku pri veľmi benevolentnom prístupe pracovníka ŠVS by boli podľa vyhl.269/2010 Z.z.

Veľkosť zdroja (EO)                Počet odberov

do 50                                          2 vzorky ročne ^{vzorka a})

 Keby opätovne pracovník ŠVS požadoval odber pred a za filtrom ,boli  by náklady

N = =  (O+BSK5+NL)*S  =   80* 4 = 320 €.

Aj táto suma  značne prevyšuje náklady občana bývajúceho v tom istom meste, ale pripojeného na verejnú kanalizáciu. 

Ešte nepriaznivejší stav vytvára pojem „aglomerácia“, kde požiadavky na kvalitu MDČOV sú rovnaké čo sa týka účinnosti, ako na centrálnu ČOV.

Je východisko z tejto situácie?

Koncepcia sledovania kvality vyčistenej vody a postavené kritériá pochádzajú z prvej polovice minulého storočia, keď  možnosti   laboratórií boli na inej úrovni a prenos dát neexistoval vôbec.Je viacero  ukazovateľov, ktoré priamo alebo nepriamo  určujú stupeň vyčistenia odpadovej vody, v súčasnej situácii sú tri  hlavné , CHSK, BSK₅ a NL, pri malých DČOV sa uplatňuje len jedna -BSK₅.

Požiadavka na odstraňovanie fosforu  a dusíka sa uplatňuje až pri ČOV nad  10000EO, aj keď sú to eutrofné  prvky ktoré  podporujú rast rias a znižovanie obsahu kyslíku vo vode.

  Znamená to, že aj dobre fungujúca domová ČOV pri vyústení do potoka spôsobí zazelenenie, a zhoršenie prostredia pre živočíchy.

   Posledné vety sa netýkajú koreňových ČOV, ta sa fosfor čiastočne odstraňuje rastlinami, ale problematika skúšok je zhodná pre intenzívne aj extenzívne spôsoby čistenia.

   Je na zváženie, či nepoužiť vyhodnocovanie iných veličín, ktoré sa dajú merať oveľa jednoduchšie.  

To už je na pracovníkoch MŽP SR ako tento problém uchopia, či sa budeme ďalej potácať   po zapáchajúcich dedinách a okrajoch miest, alebo vykročíme do 21. storočia zarovno s vyspelými krajinami. 

Teraz sme na čestnom predposlednom mieste dvadsaťosmičky.