Bol som na návšteve v obci, kde nemajú kanalizáciu. Potreboval som sa zorientovať a pristavil som sa pri fekálnom voze, vodič mal čas, sledoval čerpadlo, pýtal som sa na postup. Náplň vozí do dvoch mestských čov, vzdialených cca 20km, cena za čerpanie je daná časom čerpania, poplatkom na čov a najazdenými kilometrami. Tie prvé položky sú viacmenej fixné, nedajú sa ovplyvniť, ale najazdené km áno. Ako?
Keby za obcou bola vybudovaná koreňová čov, vzdialenosť by nebola 20 km ale 5 a cena o 15€ nižšia. Dokonca aj poplatok na čov teraz 10€ by sa dal znížiť na polovicu, pretože prevádzkové náklady sú nižšie, potvrdzuje to cena zo Skýcova, kde používajú istý druh vegetačnej čov a obyvatelia platia  nižšie poplatky za splaškovú vodu ako v mestách. Keď si spravíme rekapituláciu nákladov na obecnú čov že stojí od 50tis.€
a zoberieme ako príklad obec zo sto žumpami (500-800EOV), pri ročnom vývoze 10x100x20= 20 000€, návratnosť takej čov by bola niekoľko rokov a každá domácnosť by ročne ušetrila 200€. V obci by vznikla pracovná príležitosť pre enviromentalistu, mohol by kontrolovať na úväzok dve-tri čov v obciach, rákos sa dá spracovať na peletky do školskej kotolne alebo klubovne.